Tvoriví ľudia neprichádzajú na svet každý deň. Unikátne nápady, prinášajúce revolučné zmeny a uľahčujúce náš každodenný život, uzrú svetlo sveta štatisticky raz za tridsať až päťdesiat rokov. Slovensko v oblasti inovácií a technických noviniek napriek neveľkému počtu obyvateľstva nijako nezaostáva za inými krajinami sveta. Mnohí naši krajania sa do histórie zapísali ako vynikajúci konštruktéri, objavitelia či priekopníci nových technológií.
Jozef Maximilián Petzval – moderná optika
Mimoriadne nadaný brúsič skla a odborník na jemnú mechaniku bol doslova predurčený na úspechy v oblasti optiky. Ako prvý exaktne skonštruoval dva typy objektívov: portrétový a krajinkársky, takzvaný ortoskop. Objavil zákony, ktorými sa optika riadi dodnes. Jeho objektív zostrojený v roku 1840 umožňoval až 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla, a tak sa expozícia fotografickej platne skrátila na menej ako minútu. Predtým zaberala 5 až 30 minút a nielenže závisela od počasia a svetelných podmienok, ale fotografovaný objekt sa navyše nesmel pohnúť.
Ján Bahýľ – dnešná helikoptéra
Na Slovensku sa zrodil aj prvý prototyp dnešnej helikoptéry. Stojí za ním nevšedne talentovaný Ján Bahýľ, ktorý počas svojho života získal až 17 rôznych vojenských a technických patentov. Návrh konštrukcie vrtuľníka s ľudským pohonom vytvoril v roku 1894 a o rok neskôr dostal patentové privilégium, aby ho mohol pretaviť do skutočnosti. Jeho vynález však nemal kto financovať, preto nedodržal termín realizácie, čo ho pripravilo o svetové prvenstvo: spojil svoje sily s návrhárom kočov Antonom Marshallom a v jeho dielni vznikol vylepšený model Bahýľovho vrtuľníka, známy ako Avion.
Štefan Banič – padák
Štefan Banič sa v roku 1912 stal svedkom leteckého nešťastia. Otriaslo to ním tak silno, že začal rozmýšľať nad možnosťami záchrany ľudí pri podobných tragédiách. V improvizovaných podmienkach zostrojil teleskopickú konštrukciu dáždnikového typu s tkaninou, ktorá sa na telo letca pripínala popruhmi. Pred Americkým patentovým úradom padák sám otestoval skokom zo strechy 15-metrovej budovy vo Washingtone. Hoci americké vojenské letectvo jeho patent odkúpilo, nikdy ho nevyužívalo. Padáky začali na konci 1. svetovej vojny používať Francúzi, nešlo však o Baničov prototyp.
Štefan Anián Jedlík – elektromotor
Vedecky aktívny experimentálny fyzik skonštruoval množstvo rôznych prístrojov, väčšinu z nich však len ako demonštračné pomôcky na vyučovanie, a tak zostali jeho objavy väčšinou nepovšimnuté. Vedu a techniku však aj tak obohatil o desiatky vynálezov a zlepšení. Ako prvý zostrojil elektromotor, kde pevnú aj pohyblivú časť tvorili elektromagnety. Jeho vynález bol priekopnícky aj použitím ortuťového komutátora. V roku 1842 ho využil na pohon vozíka, pohybujúceho sa po koľajniciach.
Jozef Murgaš – bezdrôtová telegrafia
Hoci získal celkovo 11 patentov, do histórie sa jednoznačne zapísal ako vynálezca bezdrôtovej telegrafie. Marconiho systém založený na Morseovej abecede sa mu zdal príliš pomalý, a tak navrhol vlastný. Signál jeho prijímacích a vysielacích zariadení sa líšil nielen dĺžkou, ale aj frekvenciou. K významným objavom patrí i bezdrôtový prenos hovoreného slova, čo umožnilo vznik rádia.
Aurel Stodola – prvé tepelné čerpadlo a pohyblivá ľudská ruka
Stodola sa vo svojej vedeckej a konštruktérskej činnosti zameriaval na viacero oblastí. Dlhodobo pôsobil na Vysokej škole technickej v Zürichu a vo Švajčiarsku položil základy technickej revolúcie. Zostrojil prvé tepelné čerpadlo na svete, pričom jeho vynález z roku 1928 dodnes funguje a vykuruje radnicu v Ženeve. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval v roku 1915 prvú pohyblivú umelú ľudskú ruku. Na tom istom princípe boli neskôr založené aj protézy nôh a chodidiel.
Jozef Karol Hell – čerpadlo so stlačeným vzduchom
Významný konštruktér banských čerpacích strojov bol hlavným strojmajstrom v banskoštiavnických baniach. Okrem mnohých čerpadiel zostrojil aj stroj na čistenie vzduchu v baniach a stroj na vháňanie čerstvého vzduchu do podzemných hĺbok. Tieto vynálezy významne prispeli k zlepšeniu pracovných podmienok baníkov, čo sa prejavilo aj na výnosoch baní.
Prvá úspešná transplantácia srdca v strednej Európe
Slovenskému tímu lekárov pod vedením MUDr. Karola Šišku a MUDr. Jaroslava Kuželu sa 9. júna 1968 podarila prvá úspešná transplantácia srdca s mimotelovým obehom krvi. Operácia 54-ročnej ženy trvala päť hodín. Žiaľ, pacientka s transplantovaných srdcom prežila len niekoľko ďalších hodín po operácii. Podľahla však následkom iných ochorení, a nie následkom samotnej transplantácie.
Pavol Alexy – bioplast
Profesor Pavol Alexy a jeho tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU prišli s unikátnym riešením problému množiaceho sa plastového odpadu: vyvinuli bioplast. Kým klasický plast sa vyrába zväčša z polymérov na báze ropy, bioplast tvoria polyméry zo škrobu a organických kyselín. Kľúč k úspechu spočíval podľa Alexyho v správnom pomere surovín. Ich hlavná výhoda je v tom, že sa dajú kompostovať. Bioplasty môžu v budúcnosti hrať významnú úlohu v oblasti zdravotníctva a medicíny. Dajú sa z nich totiž vyrobiť skrutky. Nevyhnutný čas budú držať komplikovanú zlomeninu pokope a potom sa v tele úplne rozpustia. Tým sa eliminuje ďalšia operácia potrebná na ich odstránenie.
Štefan Klein a Juraj Vaculík – lietajúce auto
Nedávno zarezonoval vo svete ďalší slovenský vynález – lietajúce auto. Jeho prototyp vyvíjal tím bratislavského Aeromobilu zhruba 20 rokov a v predaji by sa malo objaviť v roku 2018. Predpokladá sa, že lietajúce auto spôsobí v doprave veľkú revolúciu. Stroj dosiahne na ceste maximálnu rýchlosť 160 km/h, letieť dokáže dvestokilometrovou rýchlosťou a na pristávací manéver mu stačí 50 metrov.
