Hoci je Čína stále závislá od uhlia, v posledných rokoch aktívne zavádza ekologickejšie technológie. Využíva najmä solárnu a veternú energiu. Nedávno sprevádzkovala najväčšiu plávajúcu solárnu elektráreň na svete s výkonom 40 megawattov.
Využila na to zatopenú plochu v oblasti, do nedávnej minulosti známej predovšetkým ťažbou uhlia. Keďže je toto jazero so silne mineralizovanou vodou inak nevyužiteľné, stalo sa ideálnym miestom na experimentálnu plávajúcu elektráreň. Stavbu dokončili v polovici mája 2017 a koncom mesiaca ju pripojili na elektrickú sieť prefektúry Huainan na východe krajiny.
Plávajúce elektrárne dokážu zužitkovať inak len ťažko využiteľnú plochu a voda fotovoltaické články zároveň chladí. Tým sa spomaľuje ich starnutie a zachováva účinnosť. Kremíkové panely sa totiž pri dlhodobom pôsobení vysokých teplôt výrazne opotrebúvajú. Keďže je poškodenie trvalé, produkujú čoraz menej energie. Pri stálom chladení vodou však majú rovnakú účinnosť oveľa dlhší čas a môžu vyrábať viac elektrickej energie.
V Číne prináša tento typ elektrárne ešte jednu výhodu: je tu extrémne veľa zastavaných plôch a vysoká koncentrácia obyvateľstva. Panely plávajúce na vodnej hladine tak nezaberajú pôdu potrebnú na pestovanie poľnohospodárskych plodín alebo stavbu tovární či obytných domov.
Tento projekt patrí k tým menším: Čína pracuje aj na neporovnateľne väčších dielach. V januári začala pracovať obrovská solárna elektráreň Longyangxia s výkonom 850 megawattov. Takéto množstvo energie stačí na zásobovanie približne 200-tisíc domácností.
