Denník N má minimálny vplyv a nejasné financovanie

Najukrivdenejší, najuvrieskanejší a s najmenším nákladom. S týmito superlatívmi vystupuje na mediálnej scéne už takmer dva roky vychádzajúci Denník N. Na Slovensku mu krivdí takmer každý. Premiér Robert Fico, ktorý s jeho redaktormi odmieta komunikovať. Ústavný súd, ktorý odmieta premiérovi nariadiť, aby s nimi komunikoval. A najmä celá nevďačná Slovač, ktorá ho odmieta čítať.

Čitateľský nevďak
Aktuálny náklad tlačového orgánu svetoobčanov na Slovensku sa v stánkovom predaji potáca na úrovni 4 000 výtlačkov, a dôstojne tak svojím masovým dosahom konkuruje nielen okresnej a regionálnej tlači, ale aj rozhlasu na väčšej železničnej stanici. I temer zabudnutému rádiu Jerevan či rádiu Tirana, ktoré atakuje aj svojou profesionálnou úrovňou. Nelichotivú skutočnosť bohvieako nevylepšuje ani 14 000 predplatiteľov elektronickej verzie denníka.

Nevďačný čitateľ zjavne nedoceňuje, akými výhonkami demokratickej tlače tento trucpodnik po vydavateľskom rozkole vlastníkov denníka SME z roku 2014 dnes prekvitá. Politickú nestrannosť tu zabezpečuje tútor prezidenta Andreja Kisku Martin Bútora, ktorý sa stal predsedom redakčnej rady.

V tej sedí aj muzikant Michal Kaščák, známy organizovaním multi-kulti bašavelu s názvom Pohoda a protislovenskými článkami v Hríbovom Týždni. Nechýba tam lovec antisemitov a bývalý šéfredaktor SME Martin M. Šimečka a zdravotný dohľad zrejme zabezpečuje psychiater Péter Hunčík, vychýrený svojou náruživou náklonnosťou k juhu Slovenska.

NIE JE BEZ ZAUJÍMAVOSTI, ŽE Členom REDAKČNEJ RADY DENNÍKA N Je AJ ONDREJ STARINSKÝ, PODĽA AMERICKÉHO PORTÁLU DC LEAKS KONTAKTNÁ OSOBA MILIARDÁRA GEORGEA SOROSA NA SLOVENSKU.

Elixírom dobroprajného kozmopolitizmu obsah ovlažujú také „smečkárske“ esá ako Roman Pataj, Peter Morvay či Tomáš Gális. Čitateľ si takisto neváži prínos týchto velikánov k upevneniu svetového mieru, ktorý velebili už v starom SME: „Výzva, aby sa Tel Aviv pripojil k zmluve o nešírení jadrových zbraní a podporil vytvorenie bezjadrovej zóny na Blízkom východe, je v podstate výzvou, aby spáchal samovraždu.“ (Morvay)

A čitateľský nevďačník neprechováva úctu ani k podpore, akú tento mierotvorný denník doprial nepochybne najmierumilovnejšiemu štátu na Blízkom východe v materiáli pod titulkom Čas na solidaritu s Izraelom. Pod petíciu na túto tému sa pritom podpísali takí „Slováci“ ako americký adlátus a bábkový minister hahraničia SR Pavol Demeš, vydavateľ Štefan Hríb či herci Andy Hryc, Magda Vášáryová a Milan Lasica (posledne menovaný denníku pri počiatkoch vydávania poskytol rozhovor „na cestu“).

Nekupovať, nerozširovať, nečítať (či nebodaj spochybňovať) noviny s takouto zostavou a obsahom zaváňa latentným antisemitizmom. Za ten však napodiv vydavateľstvo slovenský národ nežalovalo.

Transparentnosť podľa demokratov
Zato na Ústavnom súde pristála sťažnosť vydavateľstva N Press na premiéra, ktorý pre sa prízemnú tendenčnosť neunúva odpovedať na otázky redaktorov denníka. „Má niekto ďalšie otázky?“ – je Ficova odpoveď na otázky N-károv. Pobúrilo to aj ochrankyňu ľudských práv Janu Dubovcovú. Márne: súd sťažnosť zamietol. V zamietnutej lamentácii vydavateľ okrem iného tvrdil, že „vláda rozhodnutím neodpovedať na otázky porušila naše základné práva, ako aj právo na podnikanie“.

Na to, ako vydavateľ nakladá s „právom na podnikanie“, sa pozrel bývalý premiér a predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský, reagujúc na rozsiahly článok Denníka N o financovaní internetového denníka Hlavné správy. Ako skúsený fiškál si na ikonu demokracie posvietil v obchodnom registri.

„N PRESS, SPOL. S R. O. VYKÁZAL ZA ROK 2013 STRATU 4 178 EUR, ZA ROK 2014 STRATU 68 892 EUR, ZA ROK 2015 STRATU 650 812 EUR,“ UVIEDOL ČARNOGURSKÝ V ČLÁNKU NA PORTÁLI HLAVNESPRAVY.SK.

Zaujímavé je, že v tejto neradostnej finančnej situácii si vydavateľ denníka dovolil k aktuálnemu vydaniu predplatiteľom priložiť aj 60-stranovú politickú prílohu o kauze Bašternák – a to bezplatne.

Kde denník vzal na výrobu, tlač a distribúciu prílohy? Čarnogurský v spomenutom článku naznačuje možnú odpoveď na túto otázku: v minulom roku vykázal vydavateľ Denníka N mimoriadny vklad 750 000 eur do vlastného imania.

Hoci podľa Obchodného zákonníka je spoločnosť povinná takéto príjmy vysvetliť, v účtovnej uzávierke ho firma nevysvetľuje ani omylom. Nevysvetľuje ho ani na stránkach denníka, ktorý má inak vysvetlenie na všetko. A tak je rovnako hodnoverný ako jeho hlavička, ktorá síce vzbudzuje dojem písmena N, v skutočnosti však ide o hebrejčinu pripomínajúce kvačky, v protiľahlej pozícii na červenom podklade.

V spomenutom článku Čarnogurský pokračuje: „Účtovná uzávierka má osobitnú časť informácia o účtovných postupoch. Podľa zákona o účtovníctve by v tejto časti firma mala slovne vysvetliť mimoriadne postupy, a príjem 750 000 eur mimoriadnym postupom je.

Sú to peniaze od firmy ESET? (firma vlastnícky prepojená s vydavateľstvom – poz. red.) Sú to peniaze od CIA?“ – pýta sa Čarnogurský a na záver dodáva: „Denník N by urobil lepšie, keby prestal so šírením podozrení o financovaní iných, prinajmenšom pokým nevysvetlí, odkiaľ dostal minulý rok 750 000 eur.“