Závidím Rakúšanom, Švajčiarom a Malťanom. Nie preto, že sa majú lepšie, ale preto, že majú v ústavnom zákonodarstve článok o trvalej neutralite. Pre malé európske krajiny to znamená, že majú zaručené postavenie nezúčastnených štátov na vojnovom konflikte a garantovanú neúčasť vo vojenských blokoch v čase mieru. Stálo ich to veľa diplomatického úsilia, politických rokovaní s rozhodujúcimi mocnosťami planéty.
Chýba nám odvaha?
Napriek svojej teritoriálnej malosti mali odvahu, využili v rôznom čase priaznivú medzinárodnú konšteláciu a slávili svoj úspešný príbeh. Do akej miery tu zohrávala úlohu odvaha elít a do akej miery čas historických zmien na geopolitickej scéne je otázka pre politológov a historikov, ale ako obyčajný pozorovateľ si myslím, že bez odvahy je márne každé podujatie.
Nám Slovákom, okrem vzopätia v štúrovskej dobe, odvaha vždy chýbala. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bolo časti slovenských inteligentov takmer do plaču, čo si teraz počneme bez Uhorska a pred rozpadom československej federácie mnohí politici, herci a novinári podpisovali hárky proti rozbíjaniu spoločného, hoci nerovnoprávneho štátu.
Poznáme tie zoznamy: hovorilo sa, že sami uprostred neľútostnej konkurencie padneme na kolená. Nepadli sme. Nezomlelo nás koleso dejín, pretože sme využili čas geopolitického zlomu a vykresali iskru odvahy. Ale nešli sme odvážne ďalej, tak ako Rakúšania v roku 1955 po náročných rokovaniach s predstaviteľmi víťazných mocností. V období, keď sme ešte neboli vojensky bezbranní, hodili sme flintu do žita a po krátkej pauze vstúpili do nového vojenského paktu. Varšavská zmluva nás neochránila, naopak, obrovskou ozbrojenou silou vstúpila na naše územie a cudzie vojská preorávali našu krajinu 20 rokov.
KEĎ NEBUDEME PO VÔLI ISTEJ ZÁMORSKEJ VEĽMOCI BUDE NÁS CHRÁNIŤ VOJENSKÝ KONTINGENT NATO?
Apel na prezidenta, Národnú radu SR a na slovenskú vládu, aby otvorili fundovanú verejnú diskusiu na tému vojenská neutralita Slovenskej republiky, ktorý iniciovalo občianske združenie Rastic, asi mnohým môže na prvý pohľad pripomínať chodenie s krížikom po funuse. Akoby naše nepohodlné členstvo v atlantickej aliancii bol neodvolateľný fakt.
Tu si prečítajte Výzvu na vojenskú neutralitu SR + mená signatárov
Hrušovský: Neutralita by mala byť jednou z priorít SR
Sedím pri káve s profesorom Štefanom Hrušovským, jedným z iniciátorov a signatárov Výzvy na vojenskú neutralitu Slovenskej republiky, pod ktorú sa podpísalo sto intelektuálov, verejných činiteľov, vedcov, umelcov, lekárov, politológov, novinárov i radových občanov.
Púšťam sa do debaty so sympatickým človekom, známym lekárom a nedá mi spýtať sa, prečo práve ľudia ako on, nepolitik, otvárajú horúcu tému. Dostávam odpoveď, že v občianskom združení Rastic, ktoré tvoria národne a kresťansky orientovaní členovia, patrí myšlienka neutrality Slovenska k hlavným témam.
Hovorí: „Veľa ľudí je kompetentnejších na realizáciu niečoho, čo by sme označili pojmom vojenská neutralita, ale my patríme medzi tých, ktorí cítime, že otázka neutrality by mala byť jednou z priorít nášho slovenského života. Pritom táto naša výzva nemá byť kritikou konkrétneho vojenského či politického zoskupenia.“
„Prečo s touto výzvou oslovujete predstaviteľov Slovenskej republiky práve teraz, 23 rokov po vzniku Slovenskej republiky?“ pýtam sa. Profesor Hrušovský nezaváha ani na okamih: „Teraz, v období hroziacich konfliktov, keď sa na medzinárodnej scéne črtajú veľké zmeny, by mala byť táto otázka minimálne predmetom diskusie. Domnievam sa, že sa nachádzame opäť v čase, kedy by neutralita Slovenskej republiky mohla dostať reálne kontúry.“
S tým možno polemizovať, ale aj súhlasiť, a ja sa prikláňam k druhej možnosti, lebo v Európe môžu nastať také zmeny, že Slovensko sa ocitne vo víre udalostí, ktoré sa mu vymknú spod kontroly. Môže sa ocitnúť vo vojne, čo pre člena vojenského bloku môže mať fatálne následky.
PODĽA PROFESORA BUĎ BUDÚ NA NAŠOM ÚZEMÍ MEDZINÁRODNÉ VOJSKÁ, TEDA BUDEME MILITARIZOVANOU KRAJINOU, ALEBO BUDEME TZV. DEMILITARIZOVANÝM ÚZEMÍM V RUINÁCH.
Je tu však ešte možnosť, že sa Slovensko stane neutrálnou zónou ako dielo zahraničných mocností. Možno namietať, že práve preto je téma neutrality neaktuálna, lebo neutralitu musia garantovať hlavní geopolitickí hráči. Profesor sa s tým stotožňuje a dodáva, že neutralita vzniká aj pre potreby mocností. „Naša výzva je na to, aby sme vysvetlili, že Slovensko ako neutrálna krajina je užitočná možnosť pre všetkých, pre celé medzinárodné spoločenstvo.“ A čo očakáva od politikov, ktorým občianske združenie Rastic adresovalo výzvu? „Bol by som nerád, keby politici chápali tento podnet na debatu ako konfrontačnú tému. Ak sa to bude chápať ako nekonfrontačná spoločná téma, ktorá spojí parlament, výkonnú moc a občanov, bude to znamenať krok vpred v súlade s našou výzvou.“
Kedysi v blízkosti domu U dobrého pastiera bol na múre nápis: „Bratislava – mesto mieru.“ Škoda, že sa to nezachovalo – bolo to veľmi pekné pomenovanie, veď Bratislava znamená slávenie bratstva alebo sláva bratstva. Ešte krajšie by bolo, keby sa toto označenie mohlo vzťahovať na celé Slovensko, ako na krajinu, kde nebudú zahraničné vojenské štáby a kde nebudú zahraničné hoci spriatelené vojská štrngať zbraňami.
