Úvod Politika Erdogan sníva o Veľkom Turecku

Erdogan sníva o Veľkom Turecku

Foto: archív

Bagdad odmieta pomoc Turecka v bitke o Mósul, Damask ho varuje pred postupom k Aleppu. Sýria aj Irak sa zjavne obávajú, že Turecku nejde len o likvidáciu Islamského štátu, skončenie konfliktov a nastolenie mieru na Blízkom východe.

Nedávne slová prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana naznačujú, že hlava štátu by severnú časť dnešného Iraku a Sýrie vrátane oboch kľúčových miest, o ktoré sa aktuálne bojuje, rada videla vo svojej moci. Recep Tayyip Erdogan totiž nedávno oprášil starý dokument, v ktorom sa porazení Osmani neúspešne hlásili o vládu nad stratenými mestami. Po 90 rokoch sa mu otvára možnosť, ako sen splniť.

„V Mosule leží naša história. Ak si to páni želajú, dajme im prečítať našu Národnú prísahu, nech pochopia, čo pre nás to miesto znamená,“ vyhlásil Erdogan na medzinárodnom právnickom kongrese v Istanbule. Odkazoval na pozabudnutý dokument z roku 1920.

Osmani vtedy po porážke v prvej svetovej vojne v parlamente prijali prísahu, podľa ktorej sú „pripravení bojovať“ za oblasti, ktoré z ich područia vytrhli európskej armády. Išlo najmä o pobrežie Egejského mora, ale aj o severnú časť dnešného Iraku a Sýrie – úrodnú oblasť okolo riek Tigris a Eufrat s bohatými zásobami ropy, ktorú si po vojne rozdelili Francúzi a Briti.

V duchu Národnej prísahy sa nieslo aj povstanie pod vedením Mustafu Kemala Atatürka. Jeho vojská vytlačili Grékov z Izmiru a ovládli pobrežie Marmarského mora, kde Európania mienili vytvoriť demilitarizovanú zónu pod britskou správou. Dnešné hranice Turecka stanovila zmluva z Laussane, ktorá v júli 1923 potvrdila vládu Turkov nad celou Anatóliou a časťami balkánskej Trácie.

Foto: archív
Foto: archív

Turecký prezident je presvedčený, že nastal čas prekresliť hranice. Vzostup teroristov z Islamského štátu, pre ktorý Damask aj Bagdad stratili kontrolu nad severnou časťou svojho územia, mu na to ponúka príležitosť. Vo svojich občanoch už turecká vláda začína pomaly prebúdzať myšlienky na to, že na kedysi dvojmiliónové metropoly Mósul a Aleppo, 80-tisícový Kirkúk a značnú časť sýrskeho aj irackého Kurdistanu, majú historický nárok.

Vo vysielaní tureckej televízie ATV sa objavila mapa, ktorá spomínané mestá zobrazuje ako odvekú súčasť Turecka. Médiá verné Erdoganovmu režimu sa medzitým vo svojich komentároch predháňajú vo vysvetľovaní, prečo by mali obe vlády oblasť odovzdať tureckým susedom. Islamský konzervatívny denník Yeni Şafak prichádza k jednoznačnému záveru: „Mosul a Aleppo by mali byť odovzdané Turecku. Turecko je jediná krajina, ktorá stojí proti všetkým teroristickým organizáciám zároveň.“

Turci mali k Mósulu vždy blízko – historicky i geograficky. Iba 20 kilometrov na severovýchod od mesta majú od vlaňajška stálu vojenskú základňu Bašika. So severným Irakom a Sýriou navyše už od dvadsiatych rokov zdieľajú aj jeden pálčivý problém – Kurdistan. Kedysi jednoliate územie v rámci Osmanskej ríše, ktoré zmluva z Lausanne nechala roztrieštené medzi tromi suverénnymi štátmi.