Európa speje k veľkej občianskej vojne

Európa speje k veľkej občianskej vojne

Foto: archív

Európska zmluva, uzavretá v druhej polovici minulého storočia, ktorá mala byť základom prosperujúcej Európskej únie, dostáva vážne trhliny. To, čo dnes Európu ničí, je priveľká centralizácia, byrokratizácia a bezradnosť pri riešení migrantskej krízy.

Doterajším výsledkom riešenia masovej migrácie je systém, keď pôvodné, produktívne obyvateľstvo Európy bude živiť migrantov z Afriky, Ázie a Blízkeho východu, a zároveň trpieť teroristickými útokmi islamistov. Stav nezodpovednosti a impotencie európskych elít čeliť súčasným civilizačným ohrozeniam zrejme potrvá ešte mnoho rokov.

Ako za starého Ríma
Belgický historik David Engels sa v denníku Kronen Zeitung vyjadril, že v budúcich troch desaťročiach vypukne na našom kontinente občianska vojna. Poukazuje pritom na paralely medzi Európou a pádom starého Ríma. Podľa neho sú faktory, ktoré viedli k pádu Rímskej ríše prítomné aj v súčasnej Európe.

Takými faktormi sú úpadok rodiny, individualizmus, úpadok tradičnej kultúry, globalizácia, fundamentalizmus a nekontrolovateľná kriminalita. Ak k tomu prirátame masový presun obyvateľstva, príliv cudzích národov odlišnej mentality a kultúry do nášho civilizačného okruhu, budúcnosť Európy sa črtá v čiernych farbách. „Bojím sa toho, ale bolo by zbabelé zavrieť oči len preto, že nechcete vidieť realitu,“ hovorí o budúcnosti kontinentu belgický historik.

Občianska vojna zo začiatku nebude mať podobu tradičného ozbrojeného boja, skôr sa bude podobať na nezmieriteľný civilizačný konflikt ako ho poznáme vo Švédsku, kde existuje viac ako 50 tzv. no-go zón nepriateľsky naladených proti pôvodnému obyvateľstvu. Až postupne, nárastom radikálneho islamu v Európe sa kontinent môže ocitnúť v občianskej vojne veľkého rozsahu.

PODĽA ODHADU TAJNÝCH SLUŽIEB SA V EURÓPE POHYBUJE OKOLO STOTISÍC RADIKÁLNYCH ISLAMISTOV.

Samozrejme, títo ľudia predstavujú obrovské a trvalé riziko. Vysokým predstaviteľom EÚ však toto varovanie nič nehovorí a tzv. neziskové organizácie ešte pomáhajú pašerákom ľudí presunúť migrantov z líbyjského pobrežia na európske brehy.

Foto: archív
Foto: archív

Dedičstvo katastrofálnej migračnej politiky
Rok 2017 sa preklápa do druhej polovice a nepokoje v Európe silnejú. Samit G-20 v Hamburgu sa niesol v znamení obrovských protestov, ktoré nedokázalo spacifikovať ani dvadsaťtisíc policajtov. Nemecké mesto pripomínalo bojové pole.

Ľudia z celej Európy protestovali proti korporátnej chamtivosti, proti trhovému fundamentalizmu, poukazovali na to, že samit neprináša pre ľudí nič dobrého, že nerieši otázky, ktoré ovplyvňujú život chudoby, že 99 percent toho, čo riešia predstavitelia dvadsiatky sa rokuje za zatvorenými dverami.

SAMIT V HAMBURGU BOL OSTŇOM ZAPICHNUTÝM DO PROGNÓZOVANÉHO VOLEBNÉHO TRIUMFU ANGELY MERKELOVEJ.

Nemecká kancelárka má mnoho dôvodov na premýšľanie. Dedičstvo jej katastrofálnej migračnej politiky bude Európu bolieť ešte veľmi dlho. Bohatí Nemci však svojej frau veria, nemusí ich trápiť, že súčasná podoba európskej integrácie nerešpektuje záujmy národov, že európska demokracia degeneruje na autoritárske riadenie EÚ dvomi najsilnejšími štátmi – Nemeckom a Francúzskom, že prichádza k rozkladu európskych hodnôt.

Zdá sa, že nikomu z európskej vrchnosti neprekáža koketovanie Merkelovej s Macronom, ani to že Macronova femme légitime, alebo štýlová maman Brigitte, ako ju volajú Francúzi, si budú s Merkelovou rozumieť v otázkach tvrdého jadra európskeho superštátu. To, že nad hlavami európskych občanov visí Damoklov meč, v tejto chvíli nadšenia nikoho nezaujíma. Dokedy?

Foto: archív
Foto: archív