Geneticky modifikované zemiaky ohrozujú genóm ľudského tela

Geneticky modifikované zemiaky ohrozujú genóm ľudského tela

Foto: archív

Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov schválilo dve geneticky upravené odrody zemiakov, vytvorené pomocou dvojreťazovej RNA. Navrhla ich spoločnosť J. R. Simplot tak, aby odolali zemiakovej plesni, ochoreniu, ktoré v 19. storočí spôsobilo v Írsku zemiakový hladomor.

Spoločnosť Simplot tvrdí, že jej geneticky upravené zemiaky sú menej náchylné na pomliaždenie, odolnejšie proti vzniku čiernych škvŕn a možno ich dlhšie skladovať. Tieto vyjadrenia však nie sú vedecky potvrdené.

Kým prídu zemiaky na trh, musí ich ešte preskúmať americký Úrad na kontrolu potravín a liečiv a schváliť Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA). Podľa odhadov by sa na pulty predajní mohli dostať na jar 2017.

Aj keď sa pri GM plodinách často využíva genetická transformácia rekombinantnej DNA, tieto zemiaky predstavujú prvý rastlinný produkt vytvorený novou technológiou. Spočíva vo vložení malej molekuly RNA do zemiakových buniek. Tá potom reprogramuje a potlačí gény v určitých dráhach. Niektorí vedci sa však obávajú, že sa takého skrížené molekuly RNA môžu zachytiť v ľudskej DNA, preprogramovať ju a potlačiť určité gény v organizme.

Štúdia z roku 2012 odhalila, že dvojreťazová RNA sa môže prenášať z rastlín na živočíchy aj človeka prostredníctvom jedla. Dokáže pritom potláčať gény iných organizmov, ktoré prišli do kontaktu s GM plodinami, napríklad včiel.

Foto: archív
Foto: archív

O rok neskôr sa zistilo, že dvojreťazová RNA zmenila vyjadrenie vyše 1 400 génov včiel, čo zmenilo ich genóm až o desať percent. Postihnuté gény sa zapojili do dôležitých vývojových a metabolických procesov spojených s RNA a prenosom. Ovplyvňujú napríklad hormonálny metabolizmus, imunitu alebo schopnosť reagovať na vonkajšie podnety či stres.

Dvojreťazová RNA v zemiakoch postihla niekoľko zložitých dráh, zodpovedajúcich okrem iného za odolnosť proti nákaze. To znamená, že tieto modifikácie dokážu na seba vzájomne pôsobiť a mať rôzne nečakané vedľajšie účinky, napríklad oslabenie schopnosti bojovať proti škodcom. Z toho profitujú predovšetkým spoločnosti zaoberajúce sa predajom pesticídov.

Zemiaky však dostali zelenú aj napriek potenciálnemu nebezpečenstvu a množstvu neobjasnených skutočností. Odborníci z ministerstva poľnohospodárstva USA aj agentúry EPA pritom vo vyjadrení tvrdia, že ich súčasná „kontrolná kapacita“ nie je schopná odborne posúdiť dôsledky RNA.

Prečo boli potom rastliny vytvorené takouto technológiou schválené? Zdá sa, že je to ďalšia ukážka amerických regulačných agentúr, uprednostňujúcich priemyselné poľnohospodárstvo. Hazardujú tak so zdravím tých, čo nevedomky konzumujú geneticky modifikované zemiaky, a robia z nich pokusné myši v nezákonnom a neregulovanom experimente.