Vo veku 87 rokov zomrel bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl. Na čele nemeckej vlády stál v rokoch 1982 až 1998 a významnou mierou sa zaslúžil o znovuzjednotenie Nemecka. Keď sa na jeseň 1982 postavil na čelo nemeckej vlády, mnohí v ňom videli politika bez vízií a predpokladali, že vo svojej funkcii dlho neudrží. Pán Hruška, ako zavalitého konzervatívca nazval satirický časopis Titanic, nakoniec všetkých prekvapil.
Nielenže sa pri moci udržal najdlhšie zo všetkých povojnových kancelárov, ale okrem toho sa do dejín zapísal ako zjednotiteľ Nemecka. Vyštudovaný právnik a historik sa kormidla vtedy opozičnej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) chopil v júni 1973.
Hoci vo voľbách v roku 1976 zaznamenala CDU jeden z najlepších výsledkov vo svojej histórii, museli sa kresťanskí demokrati uspokojiť s opozičnou rolou. Kohl však v októbri 1982 využil rozpory vo vtedajšej vládnej koalícii a s pomocou poslancov Slobodnej demokratickej strany zvrhol kancelára Helmuta Schmidta.
Jeho nástup na post kancelára sprevádzali okrem žartovania na účet jeho postavy aj pochybnosti, či je pre Nemecko ten správny líder. Presvedčenie, že pre vnústrostranícke spory či neúspech vo voľbách onedlho padne, neopustilo médiá prakticky po celé osemdesiate roky.
Helmut Kohl by sa bol možno zaradil medzi nemej známych nemeckých štátnikov, nebyť príležitosti, ktorá sa mu naskytla v súvislosti s pádom socializmu v strednej a východnej Európe. Vtedy sa mohla naplno uplatniť jeho silná stránka – diplomacia založená na osobných vzťahoch s predstaviteľmi západných mocností a Ruska.
Tandem Kohl – Mitterrand mal značnú zásluhu na oživení procesu európskej integrácie. Začiatkom novembra 1989 padol Berlínsky múr a už koncom mesiaca predložil Kohl do parlamentu desaťbodový plán zjednotenia Nemecka. Ako sa neskôr priznal, vtedy si myslel, že spojenie bude otázkou troch až štyroch rokov. V skutočnosti sa tak stalo už 3. októbra 1990.
Zásadný podiel na znovuzjednotení národa v jednom štáte priniesol Kohlovi značnú popularitu a pomohol kresťanským demokratom k dvom volebným víťazstvám v prvej polovici 90. rokov. Trpkosť prehry spoznal až v roku 1998, keď ho porazil Gerhard Schröder. Jeho pobyt v úrade spolkového kancelára sa skončil po vyše 16 rokoch.
Krátko nato odišiel z čela strany a stal sa jej čestným predsedom. Tejto funkcie sa však v januári 2000 zriekol pre škandál s čiernymi fondmi, ktoré si strana s jeho vedomím zriadila. Aféra s tajnými sponzormi nepríjemne poznamenala koniec Kohlovej politickej kariéry.
V roku 2014 mu vyšla kniha Z obavy o Európu, kde okrem iného kritizuje západných politikov, že pre ukrajinskú krízu uvrhli Rusko do izolácie. Neostal nič dlžný ani svojmu nástupcovi Schröderovi. Vyčíta mu, že nezabránil vstupu Grécka do eurozóny a v roku 2003 zariadil, aby mohlo Nemecko a Francúzsko prekročiť maximálne prípustné schodky verejných financií.
