V Bratislave na mieste, kde dnes stojí historická budova Slovenského národného divadla (SND), stálo už od roku 1776 mestské divadlo, ktoré dal postaviť gróf Juraj Csáky. Dnešná budova bola postavená podľa návrhov viedenských architektov Ferdinanda Fellnera a Henricha Helmera pred 130 rokmi.
Operou Bánk bán od Ferenca Erkela ju 22. septembra 1886 otvorili ako bratislavské Mestské divadlo. Budova bola postavená v eklektickom štýle a je jednou z mnohých divadelných stavieb úspešnej dvojice architektov, ktorí projektovali divadlá v mnohých európskych mestách. Interiér osvetľovalo 800 plynových lámp.
Bratislavské Mestské divadlo najskôr slúžilo staggionovým vystúpeniam nemeckých a maďarských súborov, no od roku 1920 je sídlom Slovenského národného divadla. Do 50. rokov 20. storočia sa v ňom uskutočňovali činoherné, operné i baletné predstavenia.
Po založení stálej scény Činohry SND – Divadla Pavla Országha Hviezdoslava – v roku 1955 bola historická budova až do roku 2007 vyhradená Opere a Baletu SND. Divadelnú scénu však aj naďalej užíva SND aj po dostavbe novej budovy SND.
Historická budova SND bola prispôsobovaná rastúcim nárokom divadelnej prevádzky rekonštrukciou v roku 1934, keď sa vybudovalo nové technické zariadenie javiska a ďalšou rekonštrukciou. tá sa uskutočnila v rokoch 1949-1950 a spočívala v oprave základov, poškodených bombardovaním v 2. svetovej vojne, ako aj v obnove hľadiska, foyer a salónu na prvom poschodí. Technické zariadenie z 30. rokov 20. storočia slúžilo ešte dlho po 2. svetovej vojne, až do zásadnej rekonštrukcie divadla v rokoch 1969-1972.
Koncept tejto rekonštrukcie, ktorej súčasťou bolo vybudovanie modernej prístavby v zadnej časti budovy (Komenského námestie), vypracoval vtedajší vedúci technického odboru SND Vladimír Hazucha. Autorom projektu bol Ing. arch. Rajmund Hirth.
Budova je pamiatkovo chránená, preto musela ostať v pôvodnom slohu fasáda, interiér hľadiska, vstupný foyer a salón na prvom poschodí. V hľadisku sa však urobili zásadné priestorové zmeny a pre väčšie pohodlie divákov sa zmenšil počet miest. Všetky ostatné priestory sa zmodernizovali.
V modernej prístavbe sú pracovne pre režisérov, dirigentov, inšpicientov, šatne, skúšobne a pracovne vedenia Opery a Baletu SND. Pod prístavbou a pod priľahlým Komenského námestím sú tri podzemné podlažia, pričom na druhom poschodí je sklad dekorácií a na treťom poschodí sú umiestnené dve priestranné skúšobné sály baletu.
K budove SND patrí i Ganymedova fontána z roku 1888. Autorom fontány je architekt Viktor Tilgner, ktorý ju projektoval na doplnenie budovy divadla. V čase svojho vzniku to bola jediná okrasná fontána v Bratislave, ostatné slúžili ako zdroj vody pre obyvateľov mesta.
Fontána je stvárnením príbehu z gréckej mytológie, príbehu chlapca Ganymeda, ktorého najvyšší boh Zeus unáša v podobe orla na Olymp. Súčasťou fontány sú však aj typické dunajské ryby – zubáč, kapor, sumec a šťuka. Výsledkom je dielo, bez ktorého si Slovenské národné divadlo ani nevieme predstaviť.
