Najdlhšie úradujúci prezident v histórii Slovenska je už tri roky na dôchodku. Je slobodnejší, venuje sa rodine, priateľom aj svojim záľubám, medzi ktorými nechýba šport. Venoval sa mu aktívne už ako gymnazista: bol talentovaným futbalistom, hokejistom, basketbalistom, behal, dokonca skákal o žrdi, čo bola v časoch jeho mladosti málo známa disciplína.
Neskôr mu učaroval motorizmus. Vyštudoval právo, učil na univerzite a napokon vhupol do vrcholovej politiky. Ani dnes nie je mimo nej. Ako exprezident sa stretáva s bývalými hlavami štátov, domácimi politikmi, ktorí stoja o jeho rady a skúsenosti. Ivan Gašparovič.
Ako vnímate súčasný slovenský parlament? Zmenila sa podľa vás po parlamentných voľbách 2016 slovenská politická scéna?
Určite. Po každých parlamentných voľbách prichádza k väčšej či menšej zmene. Žiaľbohu, zo súčasného parlamentu sa stalo jedno veľké bojisko, častokrát založené na osobnej nevraživosti a osobných súbojoch. Bojujú proti sebe nielen politické strany, ale aj jednotlivci a Národná rada sa takto stáva nesvojprávnou. Ako keby poslanci zabúdali na voličov a starajú sa len o svoj imidž. Z môjho pohľadu je zloženie dnešného parlamentu asi najnešťastnejším výberom občanov, aký sa kedy objavil po roku 1989.
Nedomnievate sa, že slovník politikov sa za posledné roky veľmi zvulgarizoval?
Je to pravda. Miesto oslovenia pán poslanec počuť často nadávky ako debil, zlodej, nepríčetný a podobne. Je to zlá vizitka pre diskusiu v zákonodarnom zbore.
To však nie je jediné, čo je v súčasnej slovenskej politike znepokojujúce. Dva a pol roka je Ústavný súd SR nekompletný, chýbajú mu traja sudcovia, čo je v našej doterajšej histórii precedens s negatívnym vplyvom na prácu tejto inštitúcie. Aký je váš názor ako právnika na to, že prezident Andrej Kiska nerešpektuje Ústavu SR ani rozhodnutie ÚS SR vo veci nevymenovania jeho členov, ako to ukladá zákon?
Neviem, či to nebude vyzerať ako obhajoba prezidenta, lebo sú to myšlienky a nápady jeho poradcov, vlastne len jedného poradcu. V prípade nevymenovania ústavných sudcov sa prezident dopúšťa porušenia Ústavy Slovenskej republiky.
Povedal to náš Ústavný súd a povedala mu to opakovane aj Benátska komisia, že prezident musí z kandidátov navrhnutých parlamentom vymenovať polovicu, teda zo šiestich troch, prípadne z dvoch jedného. Pán prezident si osvojil myšlienku svojho poradcu, že on bude hodnotiť odbornosť sudcov, respektíve ním vymenovaná komisia, hoci na to nemá kompetencie.
Prezident Kiska sa riadil názorom svojho poradcu Jána Mazáka a odmietnutie odôvodnil tým, že sa kandidáti na sudcov Ústavného súdu SR nezaoberali ústavným právom. Aký je váš názor na túto jeho pripomienku?
Nerozumiem takémuto výroku. Keď mu takto poradil jeho poradca, zabudol na to, že sudca každý deň pracuje s ústavou, lebo všetky zákonné normy sú odvodené zo základného zákona štátu – Ústavy slovenskej republiky. V zákone sa píše, že kandidovať na sudcu Ústavného súdu môže len ten sudca, ktorý má 40 rokov a najmenej pätnásťročnú prax v právnickom povolaní.
Pätnásť rokov praxe je dostatočná odborná spôsobilosť, ktorú ešte posudzuje aj Ústavnoprávny výbor NR SR. Ak všetky tieto zákonné ustanovenia a rozhodnutie parlamentu podopreté ústavným zákonom prezident Kiska ignoruje, potom je zjavné, že narúša chod štátu a tí ktorí mu takto radia nepomáhajú prezidentovi, ale pomáhajú sebe.
Stretávate s mnohými bývalými hlavami štátov, niekdajšími svojimi kolegami. Nedávno ste navštívili prezidenta Českej republiky Miloša Zemana. Ten sa chystá na pozvanie Donalda Trumpa do Washingtonu, zatiaľ čo náš prezident Andrej Kiska sa nedávno vrátil z návštevy Kene. Aký efekt priniesla táto návšteva u prezidenta Uhuru Kenyattaa, ktorý mal byť súdený v Haagu za zločiny proti ľudskosti, ale nenašlo sa dosť dôkazov, pretože všetci svedkovia sú mŕtvi? Nemal by prezident, keď plánuje zahraničnú cestu, zvažovať aj tieto okolnosti?
Návšteva prezidenta Zemana u prezidenta Trumpa sa dá bez debaty hodnotiť len pozitívne. Nedovolil by som si však kritizovať nedávnu zahraničnú cestu nášho pána prezidenta. Je to jeho rozhodnutie. Môžem iba vysloviť svoj názor, že ja by som nešiel do Kene prezentovať svoje vzťahy s tamojším prezidentom.
V USA majú bývalí prezidenti úlohu akýchsi veľvyslancov dobrej vôle smerom k zahraničiu, pomáhajú vláde, sú väčšinou politicky aktívni. U nás sa takáto tradícia nevytvorila. Viete si seba predstaviť v podobnej úlohe?
Je to škoda, že u nás to tak nie je. Pamätám sa na Jimmyho Cartera, ktorý napriek pokročilému veku chodil a ešte stále chodí na rôzne zahraničné misie v mene vlády Spojených štátov. Je to dobrá tradícia, ktorá by mohla byť vzorom aj pre Slovensku. V minulom roku som sa stretol s bývalým prezidentom Poľskej republiky, s prezidentom Walesom, s už spomenutým Zemanom, píšem si s ďalšími kolegami prezidentmi, ale je to osobný vzťah, nie reprezentatívny.
Ako hodnotíte doterajšie kroky nového prezidenta USA Donalda Trumpa?
Priznám sa, že mojím osobným favoritom amerických prezidentských volieb s fundovaným sociálnym programom bol senátor Bernie Sanders, ktorého si demokrati sami vyfaulovali. Keď potom vyhral voľby Trump, tak som si povedal, že je to možno lepšie, pretože ak by sa stala prezidentkou Clintonová, ktorá podľa mňa patrí do skupiny „jastrabov“, vo svete by ďalej pokračovali konflikty za priamej účasti Spojených štátov.
Trump pred voľbami sľuboval rekonštruovať americké hospodárstvo, chcel dať ľuďom prácu, hovoril o konkrétnych veciach, kým Clintonová hovorila veľmi abstraktne. Od nástupu do funkcie začína Trump korigovať niektoré svoje názory, ale som presvedčený, že nebude vyhľadávať problémy v medzinárodných vzťahoch, lebo nehovorí o vojnách, ale o spolupráci. Hovorí, že vzťah medzi USA a Ruskom by nemal byť nepriateľský.
Trump nemá silu zabrániť sťahovaniu vojsk NATO k hraniciam Ruska:
Dnes sme v Európe svedkami veľkých presunov Armády USA a vojsk NATO k ruským hraniciam. Vzhľadom na predvolebnú rétoriku mnohí očakávali, že prezident Trump zastaví toto sústreďovanie vojakov a techniky, ktoré jednoznačne zvyšuje napätie s Ruskom. Ale nestalo sa tak. Prečo podľa vás?
Trump na takýto krok, aby zamedzil dohodám, ktoré boli urobené v NATO nemá silu a ani si nemyslím, že by mu to jeho poradcovia dovolili. Trump sa však bude snažiť korigovať niektoré veci, a správne je aj to, keď hovorí, že budúci vzťah medzi Ruskom a Amerikou by nemal byť nepriateľský a mali by spolupracovať.
Zatiaľ hovorí o spoločnom boji proti Islamskému štátu. Je však pravda, že od skončenia 2. svetovej vojny ešte nikdy svet nebol v takej kríze ako dnes a môže sa to skončiť ešte horším konfliktom. Vyhrotené vzťahy medzi Západom a Ruskom sa preto musia raz skončiť.
Bol krik proti Orbánovým plotom, dnes o ochrane hraníc EÚ hovorí aj Merkelová:
EÚ viackrát vyjadrila nespokojnosť s postojom Slovenska aj Vyšehradskej štvorky k utečeneckým kvótam. Veľkú kritiku zožal premiér Viktor Orbán za stavanie plotov. Ako sa pozeráte na nejednotnosť názorov jednotlivých štátov EÚ v otázkach migrantskej krízy? A čo si myslíte o Orbánovi?
Premiér Viktor Orbán má svoju jasnú politiku, ktorú prezentuje. S niečím s ním možno súhlasiť, s niečím nie. Ukázalo sa, že Európa sa musí brániť. Bol veľký krik proti Orbánovým plotom, dnes je to normálne. Len dohoda s Tureckom problém migrácie nevyrieši a musíme hľadať účinné rozhodnutia. A jedno z tých rozhodnutí, je aj to, čo urobil Orbán na ochranu Maďarska, ale aj Európskej únie ako takej – chráni jej vonkajšiu hranicu. Veď o ochrane vonkajšej hranice už hovorí každý, aj pani Merkelová.
Petičný výbor Európskeho parlamentu podporil 28. februára návrh europoslanca Pála Csákyho, v ktorom žiada zmenu uznesenia NR SR z roku 2007 o nemeniteľnosti Benešovych dekrétov, prípadne vyzýva slovenské zákonodarstvo na nasledovanie rozhodnutia českého parlamentu v roku 1997. Mal by slovenský parlament na to reagovať?
Na to je veľmi jednoduchá odpoveď – nemal by reagovať: slovenský parlament tento problém vyriešil, je uzavretý raz a navždy. Csáky a ani nikto iný nemôže porovnávať násilný odsun českých Nemcov s povojnovou repatriáciou Maďarov na Slovensku. Nemá to zmysel rozoberať, pretože by sme sa dostali do zbytočnej konfrontácie.
V posledných troch rokoch rezonuje v Európe aj vo svete kritická situácia na Ukrajine. Ako hlava štátu ste sa zúčastňovali na rokovaniach s bývalým prezidentom Viktorom Janukovyčom a boli ste dobre informovaný o situácii pred Majdanom aj po ňom. Aký vývoj očakávate na Ukrajine s odstupom času?
Ukrajina je veľký problém, ktorý do veľkej miery privodila Európska únia svojimi neústupčivými názormi a rozhodnutiami. S prezidentom Janukovyčom som sa stretol veľakrát. Inak rozprával so mnou, inak s nemeckou kancelárkou a inak s ruským prezidentom. Veľký problém bol v tom, že EÚ od Janukovyča chcelo, čo splniť nemohol a dokonca únia chcela od neho aj také veci, ktoré neplnili ani jej členské štáty.
Iste si pamätáte, keď únia vyvíjala naňho nezmyselný nátlak, aby pustil z väzenia Juliu Tymošenkovú. Na Ukrajine bola zložitá politická situácia – bola tam korupcia, bol tam silný vplyv nacionalistických a neofašistických skupín, a EÚ nevedela Janukovyčovi predstaviť jednoznačnú koncepciu, nedokázala hovoriť rigorózne, čo od neho očakáva. Som presvedčený, že keby EÚ bola dôslednejšia a jednoznačnejšia, Ukrajina by dnes nebola nesvojprávny štát, ktorý si ministrov hľadá v iných krajinách a kde vládne chaos.
Samozrejme, že vinu na tom má celý západný svet. Paradoxom je, že v krajine, kde ľudia nemajú pomaly čo jesť, podporilo kyjevské vedenie miliónmi dolárov volebnú kampaň Hillary Clintonovej. A takýchto príkladov je veľa. Čo si má človek o tom myslieť? Ak si Ukrajinci neurobia doma poriadok sami, vždy im bude robiť poriadky niekto iný.
Som presvedčený, že sankcie proti Rusku budú zrušené:
Predseda vlády Robert Fico dlhodobo kritizuje sankcie uvalené proti Ruskej federácii. Ste tiež proti sankciám? Aký je váš postoj?
„Poškodili tieto sankcie našich podnikateľov a obchodníkov? Poškodili. Pomohlo to štátom Európskej únie? Vôbec nie. Preto by som ako zodpovedný predstaviteľ Slovenska nemohol súhlasiť s niečím, čo škodí mojej krajine.
Samozrejme, uškodilo to aj Rusku, ale v niečom mu to aj pomohlo. Krajina začala takú industrializáciu poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, že pomaly môže vyhlásiť potravinovú sebestačnosť. Sankcie v konečnom dôsledku pomohli Rusom zvýšiť zodpovednosť za ich štát, aby v budúcnosti neboli závislí od takýchto vonkajších rozhodnutí.
O nezmyselnosti a neúčelnosti sankcií hovoril aj Donald Trump. Už ako kandidát na prezidenta naznačoval, že tieto sankcie zruší, čo však podľa mňa nebude mať až také jednoduché. Ale ak chce dosiahnuť spoluprácu s Ruskom, bude musieť riešiť aj túto oblasť. Preto som presvedčený, že postupne tieto sankcie budú zrušené.
Ako žije bývalý prezident? Čomu sa venujete teraz?
Dnes ma napríklad ešte čaká rehabilitácia a stretnutie s jedným pánom ministrom, zajtra mám stretnutie s novou bulharskou veľvyslankyňou a potom večer mám ísť do kina VŠMU, kde má byť premiéra filmu o Rómoch. Som slobodnejší ako predtým, nesledujú ma médiá, viac sa venujem rodine a sledujem šport. Inak, v tejto neverejnej kancelárii, ktorú si platím zo svojho, si robím inventarizáciu svojho pôsobenia vo vrcholovej politike od roku 1990.
Nepíšete pamäti po vzore amerických prezidentov?
Zatiaľ som sa k tomu neodhodlal, lebo ak by som chcel povedať celú pravdu, deťom niektorých rodičov alebo vnukom niektorých starých rodičov by to mohlo ublížiť. A na to nemám povahu.
Na verejnosť prenikli správy o vašej nie jednoduchej diagnóze. Ako sa momentálne cítite?
Môj stav bol zlý, mal som dve ťažké operácie, ktoré by som nikdy nikomu neželal. Človek vtedy uvažuje o svojom živote, čo všetko bolo, čo mohlo byť a čo všetko končí. Ale nesmie rezignovať.
Dnes môžem povedať, že sa cítim veľmi dobre a mám ešte predstavu o tom, ako budem trénovať pravnuka… Lenže to nezávisí odo mňa, lebo len ten hore vie o nás všetkých všetko. A musím povedať aj to, že v takýchto chvíľach zohráva veľmi pozitívnu úlohu životný partner. U nás to funguje…
