Slovensko zaostáva za európskymi krajinami v raste platov, pričom švajčiarske mzdy sa nám nepodarí dobehnúť nikdy. Upozornila na to Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR, ktorá sa zamerala na vývoj približovania miezd slovenských zamestnancov k príjmom občanov ďalších krajín Európy.
KOZ porovnala priemerné mesačné čisté príjmy Slovákov a občanov v iných európskych krajinách. Štáty rozdelila do troch skupín. Prvou sú krajiny vyspelej Európy, kam patrí napríklad Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, kde je priemerný čistý mesačný príjem zhruba 3 000 eur. Druhou skupinou sú ďalšie rozvinuté štáty Európy ako Nemecko, Rakúsko či Malta s príjmom približujúcim sa k hranici 2 000 eur.
Do tretej skupiny rozvojových krajín odborári zaradili spolu so Slovenskom Poľsko, Česko, ale aj Maďarsko, kde sa priemerný čistý príjem pohybuje na úrovni 700 eur. „Priemerný príjem v jednotlivých skupinách rastie, ale tempá rastu sú rôzne,“ upozornila viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Ukázalo sa, že podiel slovenského príjmu na príjme európskych krajín je v určitých prípadoch dokonca alarmujúci: „Napríklad v roku 2004 bol podiel príjmu Slovenska na príjme Švajčiarska necelých 13 percent. V roku 2015 len necelých 12 percent. V prípade Nórska to bolo v roku 2004 vyše 16 percent, v roku 2015 to bolo 18,5 percenta.“
„Za sledovaných jedenásť rokov sa slovenské príjmy určite zvýšili, ale nerastú takým tempom, aby Slovensko v blízkom čase dobehlo nárast miezd európskych krajín, či už vyspelých alebo rozvinutých,“ skonštatovala Uhlerová.
KOZ vyrátala, kedy by Slovensko mohlo dobehnúť európske štáty: „Pri súčasnom tempe približovania nikdy nedobehneme Švajčiarsko. Nórsko by SR dobehla o 389 rokov. Keby sa v tomto momente zvýšili platy o 10 percent, tak Nórsko dobehneme o 211 rokov. Nemecko spolu s Rakúskom o 44 rokov. To by sme museli platy nárazovo zvýšiť o 20 percent.“
Slovensko je však v súčasnosti zaujímavé pre niektorých zahraničných pracovníkov, najmä pre Litovčanov, Rumunov či Bulharov. „Litva nás pri súčasnom tempe môže s príjmami dobehnúť o 10 rokov, Rumunsko o 18 a Bulharsko o 22 rokov. Zamestnanci z týchto krajín, ktorí majú momentálne záujem pracovať v SR, lebo ich príjmy sú tu atraktívnejšie, sa o pár rokov môžu vracať do domovských krajín,“ dodala Uhlerová.
KOZ chce preto tlačiť na to, aby príjmy na Slovensku stúpali, keďže to pomáha zvyšovať spotrebu a v konečnom dôsledku aj podporuje ekonomiku. Pri rokovaní o zvyšovaní minimálnej mzdy bude trvať na tom, aby sa zachoval doterajší trend nárastu, ktorý bol za posledné dva r
