Americkú volebnú noc z 8. na 9. novembra tak trochu pripomínal latinský hymnus z 13. storočia od Tommasa da Celana Dies Irae, opisujúci deň posledného súdu ako deň božieho hnevu a zdesenia duší. Ak si pomôžeme aj latinským príslovím Vox populi vox Dei (Hlas ľudu – hlas boží), potom je metafora božieho hnevu pre americké pomery ako stvorená. Ľud sa nahneval a zvolil Trumpa za prezidenta Spojených štátov amerických. Napriek stopercentným prognózam, zástupu zhnusených celebrít a mediálnej štvanici proti jednému z kandidátov do kresla oválnej pracovne v Bielom dome.
Divoká volebná kampaň v Amerike zasiahla aj našu krajinu do takej miery, že nestranný pozorovateľ mohol mať dojem, že amerického prezidenta volí aj volebný obvod Slovensko. Istý slovenský denník dokonca priniesol vlastný prieskum, v ktorom hlasovali Slováci a výsledkom tohto hlasovania bolo drvivé víťazstvo Hillary Clintonovej a porážka „grobiana“ a „nepriateľa žien“ Donalda Trumpa. Televízne kanály boli zahltené spravodajstvom a živými reportážami z Washingtonu, v ktorých respondenti brýzgali na nevypočítateľného republikánskeho kandidáta a vyzdvihovali prednosti demokratickej kandidátky v nohavicovom kostýme.
Amerika však prekvapila a šokovala svet, jej voliči dali jasne najavo, že drsný, ale priamy Trumpov slovník je im bližší ako militantná politika bývalej ministerky štátneho departmentu, vyzývajúca na bezletové zóny a „potrestanie“ Ruska. Ženský prst na červenom spúšťači jadrového útoku nie je príjemná predstava pre ľudí práce unavených z ustavičných vojen vedených Pentagonom.
Lídrom v Bruseli sa o porážke Clintonovej ani nesnívalo. O to trpkejšie bolo prebudenie: Čo si teraz počne osamotená Európa, ak Trump splní svoje sľuby a Amerika nebude riadiť EÚ, nebude svetovým policajtom, dá ruky preč od Krymu, pomerí sa s Ruskom a dohodne sa s ním na skončení konfliktu v Sýrii? Ako sa s tým len vyrovná Jean-Claude Juncker a Martin Schulz?
A pani Mohengriniová bude na ocot ako stará dievka? Zlé predtuchy bruselských lídrov sú možno zbytočné, tak ako frustrácia šéfredaktorky denníka Sme Beáty Balogovej, ktorá to vo svojom komentári „Trump urobí z Ameriky desivú reality šou“ naozaj prepískla. Vraj „Trumpova politika bude slúžiť Trumpovi a tým a iba tým, ktorým chaos v Spojených štátoch vyhovuje.“ Sklamaná šéfredaktorka akosi pozabudla, že prezident USA, hoci má veľké právomoci, nemôže robiť politiku sám pre seba – tú robí iba náš prezident Kiska, hoci nemá právomoci, kompetencie ani schopnosti.
Trump sa vie nepochybne obklopiť schopnými ľuďmi, čo je v biznise i v politike prednosťou. Dôkazom toho je jeho budúci viceprezident, terajší guvernér Indiany, rozvážny muž a skúsený konzervatívny politik Mike Pence. Tragické vízie a obavy z chaosu sú vizitkou tých, čo spôsobujú chaos v mysliach ľudí. Ak médiá vytvárajú o novom americkom prezidentovi obraz na základe jeho typicky amerických volebných faulov a drsných rečí, dopúšťajú sa rovnakej chyby ako pred voľbami. Našťastie, mediálnemu mainstreamu už verí málokto. Rovnako vo svete ako na Slovensku.
Trump je realita. Jeho slogan „Amerika predovšetkým“ vyjadruje vôľu voličov pozerať sa dovnútra, teda že USA budú na zahranično-politickej scéne menej aktívne, menej agresívne. Keď už americké prezidentské voľby neprinesú nič iné, iba spomenutý prísľub, toto malé víťazstvo rozumu – svet si vydýchne. Len aby Trump prežil aspoň tri roky v úrade, tak ako Kennedy. A nech si médiá píšu čo chcú…
