So stavbou neprehliadnuteľného symbolu Paríža sa začalo v roku 1887. Presne v súlade s plánmi konštruktéra Alexandra Gustava Eiffela bola veža hotová o dva roky – akurát včas na 10. svetovú výstavu, ktorá sa v hlavnom meste Francúzska konala v roku 1889.
Hoci sa na konštrukciu kolosu vážiaceho desaťtisíc ton použilo 18.038 kusov ocele a 2,5 milióna nitov, na stavbe pracovalo len 300 ľudí. Išlo o skutočný symbol vtedajšej viery v pokrok.
V tých časoch ešte nefungovali výťahy, a tak muselo prvých 30-tisíc návštevníkov vyjsť po 1710 schodoch pešo. Na vrchole veže na nich čakalo prekvapenie – vo výške 285 metrov sa nachádzalo ďalšie poschodie. Patrilo Eiffelovi, ktorý si tam zriadil svoju súkromnú rezidenciu – luxusný byt s úchvatným výhľadom na mesto.
Na druhom poschodí si vtedy zriadil tlačiareň francúzsky denník Le Figaro a vznikali tam špeciálne vydania pri príležitosti svetovej výstavy. Nachádzala sa tu aj pošta, z ktorej sa odosielali pohľadnice balónom, či plne funkčné divadlo. Hoci sa časom uvažovalo s demontážou veže, jej konštruktérovi sa podarilo nájsť pre ňu nové využitie.
Armáda ju začala používať ako základňu na experimenty s bezdrôtovým telegrafickým spojením a z jej vrcholu sa dokonca začali vysielať rozhlasové programy. Veži sa tak podarilo prekonať aj kritický rok 1909, na ktorý bolo naplánované jej rozobratie. Postupne sa z nej stala dominanta Paríža a v súčasnosti Eiffelovu vežu každý rok navštívi približne sedem miliónov ľudí.
