Horúce sírne pramene, pustatina pokrytá soľou a teploty nad 50°C. Ťažko si predstaviť nehostinnejšie miesto na našej planéte ako Danakilskú prepadlinu v Afrike. Prepadlina je nielen najhorúcejšou, ale aj najsuchšou oblasťou.
Navyše, celé územie je typické častou tektonickou činnosťou. Kto navštívi Etiópiu a nevynechá Danakilskú prepadlinu, uvidí svet ako zo sci-fi filmu. Napriek nehostinným prírodným podmienkam nájdete v oblasti kmeň Afarov, ktorí sa tu naučili prežiť.
Fotografie z prepadliny časti pripomínajú surrealistické obrazy stvorené zo síry, soli a minerálov. Najnižším bodom prepadliny je Dallol. Nachádza sa 116 metrov pod úrovňou hladiny mora. Povrch zeme je tam nestabilný a neustále bublajúci. Mix síry, oxidov železa a iných nerastov vytvárajú šokujúce spektrum farieb.
Na cestu k prepadline je potrebné sa dôsledne pripraviť. V blízkosti sírnych prameňov je potrebné mať cez tvár previazanú šatku, rúško alebo respirátor. A ak sa chce niekto dostať až k najnižším miestam, odporúča sa dokonca plynová maska. Voda je v prepadline, samozrejme, nepitná a z dôvodu obsahu síry toxická. Pramene s čistou vodou by ste hľadali iba veľmi ťažko a dážď nepadá takmer nikdy.
V severnej oblasti prepadliny sa nachádza jazero Assal, jedno z dvoch kryštalických soľných jazier. Oblasť bola kedysi pod morom a jazerá sú pozostatkom prehistorických dôb.
Podľa vedcov soľ siaha do hĺbky až dvoch kilometrov. Soľné jazerá sú pre krajinu prírodným bohatstvom. Ťažba soli z prepadliny je pre Afarov kľúčovým zdrojom príjmu. V minulosti bola soľ nazývaná dokonca bielym zlatom.
Afarovia ťažia soľ obyčajnými motykami a sekerami a formujú ju do tvaru asi približne trojkilogramového kvádra. Desať mesiacov v roku chodia niekedy až 80 kilometrov denne k soľným jazerám, ťažia soľné kvádre, ktoré sa predávajú za približne 20 centov za kus. Na prepravu kvádrov využívajú ťavy.
