Obchodné reťazce uznávajú, že slovenské potraviny sú kvalitné

Obchodné reťazce uznávajú, že slovenské potraviny sú kvalitné

Foto: archív

Slovenskí výrobcovia potravín tvrdia, že majú ťažký život. Trápi ich konkurencia síce lacných, no menej kvalitných potravín zo zahraničia, ale aj tlak obchodných reťazcov na znižovanie cien.

Obchodné reťazce uznávajú, že slovenské potraviny začínajú byť „in“. Nie však preto, že sú zo Slovenska, ale preto, že sú kvalitné. Uviedla to po prehliadke výrobných priestorov spoločnosti Tatrakon v Poprade ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Firma ročne vyprodukuje vyše 3 540 ton konzerv a 318 ton extrudovaných výrobkov.

Tatrakon je jedna z mála potravinárskych prevádzok, vyrábajúcich konzervy. V Poprade sídli od roku 1930. „Takmer všetky ich výrobky obsahujú viac ako 75 percent slovenských produktov. Tieto produkty sa snažia byť inovatívne, neobsahujú modifikované škroby,“ upozornila ministerka.

Podľa Matečnej je na Slovensku problém v tom, že mnohé podniky nemajú svojich nasledovateľov. „Deti majiteľov chcú prevádzku rozvíjať ďalej, a to je pozitívne. Je to slovenský podnik, zamestnávajúci 160 ľudí. Som rada, že takáto spoločnosť v regióne stále funguje aj so ziskom,“ povedala.

Foto: archív
Foto: archív

„Výrobu sme museli za roky vyšperkovať, pretože bolo treba splniť podmienky EÚ, keď Slovensko do nej vstúpilo. Našou snahou je výstavba novej fabriky. Máme pozemok v priemyselnom areáli mestskej časti Popradu v Matejovciach, ktorý splácame,“ tvrdí generálna riaditeľka a konateľka spoločnosti Tatrakon Katarína Kacvinská. Zároveň doplnila, že súčasná prevádzka má už obmedzené priestory.

Popradská spoločnosť sa nedávno dohodla na spolupráci s novým obchodným reťazcom. „Je to dvojsečné. Dodávať do reťazca, obchodovať s nimi, byť na trhu, ale pridaná hodnota pre spracovateľa je pritom veľmi nízka,“ uzavrela Matečná.

Slovensko už dávnejšie nie je potravinovo sebestačné. Podiel domácich potravín na pultoch podľa Potravinárskej komory Slovenska dosahuje len 37,2 percenta. Na jednej strane treba za týmto problémom vidieť servilnosť vlády k Európskej únii a poľnohospodársku politika EÚ, na druhej záujmy spotrebiteľov.

Pre mnohých je výhodnejšie nakupovať v zahraničí vyrobené a tamojšími vládami dotované potraviny, ako doplácať peniaze navyše za domáce potraviny, ktoré ani teoreticky pri súčasnom nastavení poľnohospodárskej politiky nie je možné vyrábať lacnejšie. Hoci sa obchodná politika veľkých reťazcov stretáva s množstvom kritiky, na druhej strane treba priznať, že zákon nijako neporušujú. Ak by s tým však chceli zákonodarcovia niečo urobiť, pravdepodobne by to bolo v rozpore s nariadeniami EÚ.