Parlament Čiernej Hory ratifikoval protokol o vstupe tejto balkánskej krajiny do Severoatlantickej aliancie. Takýto krok smerom k Západu urobil napriek protestom Ruska a domácej opozície. Za členstvo v NATO hlasovalo všetkých 46 prítomných poslancov.
Čiernohorský parlament má 81 kresiel, zasadnutie v historickom hlavnom meste Cetinje však bojkotovali zákonodarcovia z radov opozície. Čiernohorský premiér Duško Markovič v prejave pred hlasovaním vyhlásil, že členstvo v NATO vraj bude predstavovať záruku budúcej bezpečnosti krajiny, jej hospodárskeho rozvoja i regionálnej stability. Proti ratifikácii prístupového protokolu demonštrovalo niekoľko stoviek stúpencov opozície. Protestujúci pálili vlajku NATO a kričali heslá ako „Zrada!“ či „Zlodeji!“.
Čierna Hora dostala oficiálnu pozvánku do NATO v decembri 2015. Vtedy sa aj otvorili rokovania o jej členstve, ktoré musí ratifikovať všetkých doterajších 28 krajín aliancie. Doteraz to urobilo 27 z nich, v Španielsku by sa mal tento proces skončiť v najbližších týždňoch. Slovenský parlament schválil príslušný dokument 14. júna 2016.
Rusko rozhnevalo nadchádzajúce rozšírenie NATO o Čiernu Horu, ktorá je jeho tradičnou zónou vplyvu. Krajina so 620-tisíc obyvateľmi má malú armádu s približne dvetisíc príslušníkmi. Jej poloha je však strategická, NATO jej členstvom získa úplnú kontrolu nad Jadranským morom.
Moskva odsúdila hlasovanie parlamentu Čiernej Hory za ratifikáciu vstupu do aliancie. Podľa ruského rezortu diplomacie sa toho hlasovanie poslancov konalo pod zámienkou imaginárnej ruskej hrozby a tí, ktorí hlasovali za, „sú zodpovední za následky uskutočnenia plánov vonkajších síl na prehĺbenie existujúcich rozdelení v Európe a na Balkáne“.
Rusko vníma rozširovanie NATO ako priamu hrozbu svojej národnej bezpečnosti. Vstup Čiernej Hory do aliancie zhorší regionálne napätie „vrazením klinu do základov hlbokej historickej tradície priateľských vzťahov so Srbmi a Rusmi“.
Čierna Hora sa oddelila od Srbska v roku 2006 pod vedením Mila Djukanoviča a jeho Demokratickej strany socialistov (DPS). Hoci krajina je hlboko rozdelená v otázkach od nezávislosti po vzťahy s Ruskom a členstvo v NATO, DPS zachováva prozápadný kurz.
Opozícia však prisľúbila zorganizovať referendum o členstve v aliancii v prípade, ak sa dostane k moci. O otázke jej zástupcovia diskutovali tento týždeň na ľudovom zhromaždení v obci Murino, ktorú NATO bombardovalo v roku 1999 pri zásahu proti vtedajšiemu Srbsku a Čiernej Hore.
