Zdá sa, že Transatlantická dohoda o obchode a investíciách (TTIP) je odpísaná. Lobisti, ktorí bojovali za túto listinu práv veľkých korporácií, sa však nevzdávajú. V zálohe majú ďalší, oveľa prepracovanejší návrh s približne rovnakými dôsledkami.

Jednohlasný antimandát
Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) by sa mala oficiálne uzavrieť medzi Európskou úniou a Kanadou. Táto zmluva však umožňuje akýmkoľvek korporáciám so zastúpením v Kanade, nech už sa ich hlavné sídlo nachádza kdekoľvek, žalovať vlády pred medzinárodným tribunálom.

PREDSTAVUJE PRE NÁS HROZBU V TOM ZMYSLE, ŽE MÔŽE ROZVRÁTIŤ ZÁKONY, KTORÉ NÁS ZATIAĽ CHRÁNIA, A ZABRÁNIŤ PARLAMENTOM NA OBOCH STRANÁCH ATLANTIKU SCHVAĽOVAŤ NOVÚ LEGISLATÍVU BEZ SÚHLASU KORPORÁCIÍ.

Ak by sme povedali, že na uzatváranie takýchto zmlúv nemá nikto mandát, nie je to celkom výstižné. Tento druh zmlúv získal toriž takmer jednohlasný antimandát. Pri verejnej konzultácii, ktorú EÚ neochotne vyhlásila k návrhu obsiahnutému v TTIP, prišlo 150-tisíc odpovedí – a až 97 percent z nich bolo odmietavých.

Zatiaľ nie je jasné, či budú môcť národné parlamenty pripravovanú zmluvu vetovať. Európska komisárka pre obchod vyhlásila, že to ani netreba, vraj stačí dokument predložiť európskemu parlamentu. Ak by sa aj národné parlamenty mohli k textu vyjadriť, budú môcť iba dať svoj súhlas alebo nesúhlas. Obsah je už podľa všetkého totiž jasný.

Foto: archív
Foto: archív

Netransparentná a nezrozumiteľná
Hoci má CETA má 1 600 strán, neobsahuje zoznam kapitol ani nijaký vysvetľujúci text. Jej transparentnosť a zrozumiteľnosť zlé jazyky prirovnávajú k zmluvám, ktoré v 19. storočí pod nátlakom podpisovali negramotní africkí náčelníci.

Ak sa dnes zákazník rozhodne kúpiť si staršie auto, predajca môže zveličovať kvality auta, musí však zákazníka v súlade s európskymi pravidlami na ochranu spotrebiteľa upozorniť aj na riziká. Pri dohode CETA však takáto ochrana pre nás platiť nebude. Na internetových stránkach EÚ nájdeme jej pozitíva, ale o rizikách tam niet ani zmienky.

O zmluve prebehli celkovo štyri rokovania, všetky v Bruseli a dominovali im korporácie. Boli vôbec aspoň pokusy informovať niekoho iného ako vyvolený okruh lobistov? Prečo neboli verejné diskusie alebo kampaň s cieľom zapojiť verejnosť? Ak je toto transparentnosť, ako potom vyzerá tajnostkárstvo?

Rovnako ako pri TTIP, aj pri CETA hrozí taká pozícia korporátneho vlastníctva, že opätovné vyvlastnenie či pokus prevziať kontrolu nad zlyhávajúcimi verejnými službami bude nemožné.

ZMLUVA POUŽÍVA ŠIROKÝ VÝKLAD POJMOV INVESTÍCIA A VYVLASTNENIE, ABY UMOŽNILA KORPORÁCIÁM ŽALOVAŤ VLÁDY, KEDYKOĽVEK SA BUDÚ DOMNIEVAŤ, ŽE BY NOVÉ ZÁKONY MOHLI OHROZIŤ ICH „BUDÚCE OČAKÁVANÉ ZISKY“.

Foto: archív
Foto: archív

Väčšia vláda nad občanmi
Návrh obmedzuje aj spôsob, ako môžu vlády chrániť občanov. Zakazuje napríklad pravidlá obmedzujúce takú veľkosť bánk, že by ich pád ohrozil celé hospodárstvo. CETA by sa mohla stať hrozbou pre naše zákony o územnom plánovaní aj iné opatrenia založené na zdravom rozume.

Je zostavená takým spôsobom, že platí na všetko, čo v nej nedostalo vyslovenú výnimku. Inými slovami, ak si vlády neuvedomia potenciálne riziko ešte predtým, ako vôbec vznikne, majú smolu. EÚ by sa napríklad zriekla svojho práva na oddelenie investičného a retailového bankovníctva.

CETA SA SÍCE VYHLASUJE ZA ZMLUVU O OBCHODE, ALE MNOHÉ JEJ USTANOVENIA MAJÚ LEN MÁLO SPOLOČNÉHO S OBCHODOM. JE TO POKUS O ĎALŠIE OBMEDZENIE DEMOKRACIE V PROSPECH MOCI KORPORÁCIÍ.

Milióny Európanov aj Kanaďanov by chceli mať neoliberálnu éru za sebou. Podobné zmluvy nás v nej však uväznia a umožnia korporáciám aj politikom väčšiu vládu nad nami. Ak parlamenty návrh odmietnu, pripravuje sa ďalšia dohoda – Zmluva o obchode v službách. Korporátni lobisti sa pokúšajú zmluvy tohto typu presadzovať už vyše dvadsať rokov, od čias Multilaterálnej dohody o investíciách.

Vizualizácia: archív
Vizualizácia: archív