Slabšia produkcia hormónu melatonín môže byť zodpovedná za zníženú schopnosť čeliť poškodeniu DNA a môže zvyšovať riziko nádorov. Za nebezpečné sú už dlho považované zamestnania, kde je nutné v noci bdieť. To zvyšuje riziko vzniku cukrovky, kardiovaskulárnych ochorení, obezity, infarktov a ďalších civilizačných ochorení skracujúcich náš život, napísal taliansky denník Corriere della Sera.
Jeden z posledných výskumov ukazuje, že aspoň pokiaľ ide o nádory, môže problém závisieť od neschopnosti opravovať škody spôsobené na DNA, ktoré vznikajú pri normálnej bunkovej aktivite a zvyčajne sú spojené s obrannými systémami organizmu. Tieto mechanizmy narušujú výmennú prevádzku, pretože v tele sa vytvára menej melatonínu.
Vedci sledovali viac ako 200 ľudí pracujúcich v nočných smenách. Zistili, že keď spia cez deň, aby nahradili nočné bdenia, mali v moči menej metabolitu produkovaného pri opravách bunkovej DNA, 8-hydroxy-2′-deoxyguanozínu, než tí, ktorí v noci spali. To naznačuje možnú zníženú schopnosť opravy DNA, ak človek nie je v posteli v hodinách bežne určených k odpočinku.
Parveen Bhatti z Výskumného strediska Freda Hutchinsona v americkom Seattli analyzoval dôkladnejšie 50 účastníkov výskumu, u ktorých boli rozdiely v množstve metabolitu medzi nočným a denným spánkom najvýraznejšie. Zistil napríklad, že aj množstvo spánkového hormónu melatonínu bolo veľmi rôzne: keď bola sledovaná osoba v noci hore, bolo množstvo melatonínu oveľa nižšie, než keď táto osoba v noci spala.
Inak povedané, aj potom, čo boli zohľadnené faktory, ktoré môžu výsledky ovplyvniť, ako je konzumácia alkoholu alebo kratší spánok cez deň po nočnej práci, účinky na úrovni markeru opravy DNA zostávajú zjavné. Podľa získaných údajov sú v prípade, že človek spí vo dne namiesto v noci, mechanizmy korekcie DNA aktívne iba z 20 percent oproti tomu, keď človek spí v noci.
„Naše údaje nemožno úplne zovšeobecňovať, pretože vzorka účastníkov výskumu bola dosť homogénna. Nezisťovali sme ich stravovacie návyky a úroveň antioxidantov, ktoré môžu výsledky ovplyvniť. Napriek tomu sa zdá rozumne predpokladať, že tí, ktorí pracujú v noci, produkujú menej melatonínu, čo súvisí s obmedzenou schopnosťou opravovať DNA, “ poznamenal Bhatti. „Ak sa naše výsledky potvrdia, bolo by možné uvažovať o podávaní melatonínu osobám pracujúcim v noci, aby sme zabránili potenciálne patogénnym účinkom takejto práce a možnému vplyvu na skracovanie dĺžky života,“ dodal Bhatti.
