Zem je guľatá, preto delenie sveta na Východ a Západ je politicky scestný konštrukt najmä v čase, keď oba svetové póly majú rovnaké civilizačné problémy vyplývajúce zo spoločného ohrozenia. Zdá sa, že slepota západných lídrov ignoruje tieto ohrozenia, či už ide o permanentné ekonomické krízy, islamský terorizmus alebo globálne otepľovanie.
Západ hrá stále svoju nezmieriteľnú hru s Východom, bez ohľadu na to, že významná časť východoeurópskych slovanských krajín patrí do spoločného európskeho domu. Pre západných politikov sme nerovnocenným, druhotriednym partnerom.
Čoraz častejšie sa hovorí, že v súčasných podmienkach konfrontácie medzi Východom a Západom je dôležité vytvoriť medzinárodnú organizáciu, čosi ako slovanské spoločenstvo – etnicky a jazykovo najpočetnejšej skupiny v Európe. Účelom vytvorenia tejto platformy slovanských krajín – pri zachovaní ich národnej a štátnej suverenity – by malo byť prekonávanie vzájomných rozporov, ktoré medzi nimi zasieva a ustavične živí politika Západu v zmysle starej geopolitickej doktríny ovládnutia sveta.
Myšlienka slovanskej vzájomnosti nie je nová. U nás ju presadzoval najmä Ľudovít Štúr v diele Slovanstvo a svet budúcnosti a pred ním Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár a Ján Hollý. Štúr, prenasledovaný Maďarmi, bol aj spoluorganizátorom prvého Slovanského zjazdu v Prahe na Žofíne 2. až 12. júna v pohnutom roku 1848.
V jeho revolučnom prejave mnohým zástupcom slovanských národov utkvela veta: „Náš cieľ je zachovať nás. Najprv musíme slúžiť sebe a potom ostatným.“ Jeho slová sú mementom aj pre dnešné časy. Pražský Slovanský zjazd prijal manifest k národom Európy a prijatá bola všeslovanská vlajka skladajúca sa z pozdĺžnych farebných pásov v poradí: modrá, biele, červená.
Symbolická vlajka všetkých Slovanov je vyvesená aj na dvanástom všeslovanskom zjazde, ktorý sa koná 26. mája až 2. júna 2017 venovanému 150. výročiu Moskovskému slovanskému zjazdu na ktorom boli predstavitelia všetkých slovanských národov, ruská vláda a cárska rodina na čele s Alexandrom II.
Súčasný jubilejný Všeslovanský zjazd v sále Ruskej štátnej knižnice v Moskve patrí v histórii k najväčším podobným podujatiam slovanského sveta. Zúčastňuje sa na ňom 209 delegátov, medzi ktorými majú najpočetnejšie zastúpenie Slováci. Člen organizačného výboru moskovského podujatia Sergej Komkov hovorí o predstavách účastníkov zjazdu etablovať medzinárodnú organizáciu slovanských národov, ktorá bude pomáhať pri vytvorení jednotnej politiky v humanitárnej oblasti ako aj v oblasti ekonomiky a tiež aj vo sfére zachovania mieru a jednoty v slovanskom priestore. Iniciatívy tejto organizácie budú mať vplyv na činnosť vedenia slovanských krajín.
So zaujímavým príspevkom na Všeslovanskom zjazde vystúpil šéfredaktor mesačníka ZEM & VEK Tibor Eliot Rostas, v ktorom apeloval na intenzívnu spoluprácu a podporu „pre vybudovanie silného mediálneho domu Slovanov ako odpoveď na absolútne nevyvážený mediálny priestor ovládaný nadnárodným kapitálom, oligarchiou a financiami investovanými do nevládnych organizácií.“
Podľa Rostasa poslaním mediálneho domu má byť distribúcia objektívnych a vyvážených spravodajských informácií v európskom regióne a prehlbovanie kultúrnej a ekonomickej spolupráce všetkých slovanských krajín. Zástupcovia spoločenských slovanských organizácií Európy zo Slovenska, Česka, Srbska, Ukrajiny, Bulharska, Chorvátska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny i predstavitelia Rusínov, Republiky Srbskej, Podnesterska , Donecka a Luhanska sa zhodli v tom, že Slovania by mali byť majákom v mori multikultúrneho a politického chaosu, aký vládne v súčasnom svete.
