V období letných horúčav vonkajšie teploty pomaly stúpajú a nám je čoraz teplejšie. Prečo sa však necítime najlepšie vtedy, keď je teplota okolitého prostredia rovnaká ako teplota nášho tela, teda približne 36 – 37 stupňov Celzia?
Je za tým takzvané odpadové teplo. To v našom tele vzniká neprestajne ako dôsledok prebiehajúcich chemických procesov, ktoré nám okrem iného dodávajú energiu. Napríklad štiepenie cukrov, čo je základný energetický proces v ľudskom tele, prebieha v našich mitochondriách s účinnosťou približne 40 percent.
Zvyšok uvoľnenej energie tvorí odpadové teplo, ktoré sa musí dostať z tela von. Keď sme v pohybe, najväčším producentom tepla sú svaly. V pokoji vytvárajú asi pätinu tepla vznikajúceho v tele, zvyšok produkujú iné orgány, pričom významný podiel má mozog.
Neživé objekty vzniknuté teplo do okolia vyžiaria, my však nie sme na to dosť horúci, a tak sa ho zbavíme vyvedením do prostredia. Vzduch však nie je veľmi dobrý vodič. Jeho vodivé vlastnosti zvýši napríklad fúkajúci vietor.
Vzduch nás tak dokáže schladiť len pri dostatočne veľkom teplotnom rozdiele medzi naším telom a prostredím. Oveľa lepšie ako vzduch odvádza teplo voda. To je dôvod, prečo sa pri dlhšom pobyte v bazéne schladíme, aj keď sa teplota vody môže zdať pomerne vysoká.
