Úvod Politika Pred 25 rokmi Slovensko prijalo ústavu samostatného štátu

Pred 25 rokmi Slovensko prijalo ústavu samostatného štátu

Foto: archív

Starogrécky filozof a encyklopedický učenec Aristoteles bol možno prvý, kto charakterizoval ústavu ako najvyšší zákon, teda základný normatívny akt najvyššej sily, podľa ktorého sa riadi štát. Inými slovami ústava je právny výraz, ktorý potvrdzuje vznik a trvanie štátu.

Maďarom sa nepáčila preambula
Prijatie Ústavy Slovenskej republiky pred štvrťstoročím bol nepochybne prezieravý politický čin, pretože slovenský národ dostal svoju ústavu skôr ako štátnosť. Aktu jej schválenia v Slovenskej národnej rade 1. septembra 1992 síce predchádzalo prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR Slovenskej republiky v júli 1992, ale k samotnému rozdeleniu spoločného štátu Čechov a Slovákov prišlo vo Federálnom zhromaždení až koncom novembra v tom istom roku schválením Zákona o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky. V tom čase už malo Slovensko svoju ústavu.

Príprava ústavného dokumentu mala svoju predohru v roku 1990, keď sa úlohy vypracovať slovenskú ústavu v podmienkach existujúcej federácie ujala tzv. Plankova komisia. Celý proces sa zavŕšil až po voľbách v roku 1992 po víťazstve HZDS. Vtedy sa na podnet Vladimíra Mečiara vytvorila osobitná komisia na prípravu novej ústavy. Mal to byť základný právny dokument Slovenskej republiky ako samostatného štátu.

VO VLÁDNOM ZARIADENÍ V TRENČIANSKYCH TEPLICIACH ZAČALO NA REDAKCII TEXTU ÚSTAVY INTENZÍVNE PRACOVAŤ ŠIRŠIE ODBORNÉ I POLITICKÉ SPEKTRUM.

Do tohto okruhu ľudí okrem Vladimíra Mečiara patrili najmä Ivan Gašparovič, Milan Čič, Ľubomír Fogaš, Milan Sečanský, Anton Hrnko, Katarína Tóthová, Milan Janičina a Jozef Moravčík.

Bola to hektická doba a také bolo aj rokovanie piatej schôdze SNR, ktorej jediným bodom programu bolo prerokúvanie vládneho návrhu Ústavy SR. Poslanec maďarskej strany Spolužitie Árpád Duka-Zólyomi na úvod zasadnutia žiadal, aby bol návrh ústavy stiahnutý a prepracovaný, pretože nezodpovedá základným demokratickým požiadavkám.

Maďarskej trojkoalícii (MKDH, Spolužitie a Maďarská občianska strana) sa nepozdával už začiatok preambuly ústavy: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy…,“ lebo, ako tvrdil, v Slovenskej republike žijú okrem Slovákov aj občania iných národností.

Niektorí poslanci zasa navrhovali preambulu vynechať. Konečný verdikt sa formoval postupne na argumentoch vychádzajúcich z porovnaní zahraničných ústav, ako aj z medzinárodných dohovorov. Dospelo sa k záveru, že jediný subjekt, ktorý si môže nárokovať právo na sebaurčenie, je národ a že táto skutočnosť musí byť vyjadrená v preambule.

Foto: archív
Foto: archív

Nadšenci aj otvorení nepratelia
V rozprave vystúpili zástupcovia všetkých politických strán v parlamente. Ján Čarnogurský (KDH) aj Pál Csáky (MKDH) mali výhrady k niektorým ústavným článkom, ktoré budú po prijatí slovenskej ústavy v rozpore s platnými federálnymi zákonmi. Ernő Rózsa (Spolužitie) sa sústredil najmä na postavenie menšín a štátneho jazyka, chcel aby sa v ústave používalo spojenie národná menšina namiesto národnostná menšina.

Zapísanou historickou pravdou zostane, že keď sa rodila slovenská štátnosť, mala Ústava Slovenskej republiky svojich nadšencov i odporcov, kritikov z radov krátkozrakých domácich politikov aj otvorených nepriateľov.

PRED HLASOVANÍM POSLANCI MAĎARSKÝCH STRÁN OPUSTILI NA PROTEST ROKOVACIU SÁLU. POSLANCI KDH HLASOVALI PROTI PRIJATIU NAVRHOVANEJ ÚSTAVY.

Za hlasovali poslanci HZDS, SNS a takmer všetci poslanci SDĽ – okrem štyroch poslancov maďarskej národnosti. Historický dokument bol prijatý 114 hlasmi a svet ho označil za moderný a demokratický.

Dnes, hoci sa oslavuje Deň ústavy SR s náležitou inštitucionálnou úctou, si tento neopakovateľný historický čin nevážime, skôr ho využívame na politikárčenie. Rovnako na politickej scéne, ako v niektorých médiách.

Richard Sulík, líder strany SaS a bývalý predseda slovenského parlamentu, sa odmietol zúčastniť na oslavách tohto významného štátneho sviatku v NR SR a periodiká SME a Denník N so zjavnou iróniou avizovali prezentáciu knihy vydavateľa Adama Berkyho Ilustrovaná Ústava Slovenskej republiky, ktorá je skôr výplodom karikaturistu, než zamýšľanou učebnou pomôckou.

Podľa názvu článku v denníku SME je ústava vraj „tak zle napísaná, že sa nedá čítať.“ Nečudujme sa. Rudimenty kritických postojov určitých ľudí k slovenskej ústave sú podobného druhu ako ich negativistické postoje k prejavom patriotizmu. Čo na tom, že vlastenci v mnohých krajinách citujú zo svojej ústavy takmer ako z modlitebnej knižky…

Foto: archív
Foto: archív