Svet si 6. a 9. augusta augusta pripomína 78. výročie zhodenia prvých jadrových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Dátum zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní, známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. Deviateho augusta 1945 americké letectvo použilo jadrovú bombu aj na útok na mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.
Po skončení 2. svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti.
Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu. Už počas 2. svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.
Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá – Hirošimu a neskôr Nagasaki.
Šiesteho augusta 1945 o 8:15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku.
Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby, nazvanej Little Boy, zloženej z uránu U-235, s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20 000 ton TNT. Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu.
Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70 000 – 80 000 ľudí a vyše 100 000 ďalších utrpelo ťažké zranenia.
Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí a postihnutou ostala ďalšia generácia. V Nagasaki prišlo o život približne 74 000 ľudí. Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila 2. svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949 – 1956 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete jadrového útoku vo štvrti Sendamati.
V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho. V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.
Deň Hirošimy je viac ako len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.
