Už tri roky platia západné ekonomické sankcie proti Rusku. Ruská ekonomika sa s nimi vyrovnala a majú pre ňu nečakané dôsledky. Tým, že uvalila takisto sankcie napríklad na dovoz potravín z EÚ, orientuje sa viac na domácu spotrebu, čo významne pomohlo predovšetkým potravinárstvu a poľnohospodárstvu. Pre TASR to povedal Vladimír Bačišin zo spoločnosti Comenius Analytica.
„Obilie je najviac rastúcou exportnou komoditou. Rusi dokonca vlani vyviezli obilia za viac peňazí ako zbraní a sú popredným hráčom na svetovom trhu. Rusko sa len vrátilo k svojej pozícii, ktorú malo pred 1. svetovou vojnou, keď bolo obilnicou Európy,“ povedal Bačišin s tým, že oživenie pri poľnohospodárstve sa týka aj malých farmárov. „O kvalite potravín sú diskusie, napríklad pri mliečnych výrobkoch, ktoré nemajú parametre potravín, dovážaných pred sankciami,“ dodal Bačišin.
Oživilo sa aj strojárstvo, kde vytvorili holding domácich firiem, ktorý dokáže produkovať moderné stroje, ako sú digitálne sústruhy, čo bolo pre Rusko v minulosti nemysliteľné. Ruská ekonomika sa postupne diverzifikuje.
Kým pred sankciami tvorili príjmy z predaja ropy a zemného plynu 50 percent štátneho rozpočtu, teraz je to 36 percent pri cenách čierneho zlata v priemere 50 USD za barel. „Pritom zo storočného priemeru vyplýva, že cena ropy je stále vysoko nad priemerom, ktorý sa pohybuje okolo 25 USD za barel,“ doplnil Bačišin.
Rok 2015 bol pre ruskú ekonomiku z hľadiska vplyvu sankcií najhorší. Zaznamenala pokles o viac ako 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Vlani klesla už len o 0,2 percenta HDP. Rusko očakáva v roku 2017 po dlhoročnej recesii nárast ekonomiky približne o 2 percentá.
