Kandidátom Slovenska na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ by sa mohol stať poslanec Národnej rady (NR) SR Radoslav Procházka (Sieť). Jeho kandidatúru schválila Súdna rada.
Procházka tesne, o jeden hlas, uspel v tajnej voľbe, keď ho podporilo desať z celkovo 17 prítomných členov rady. Dvaja členovia boli proti, piati sa zdržali. Procházkov protikandidát, sudca Najvyššieho súdu Ivan Rumana získal hlasy štyroch členov rady, jeden bol proti jeho kandidatúre, desať sa zdržalo.
Meno bývalého predsedu, donedávna vládnej strany Sieť, bude môcť Slovensko poslať do Luxemburgu potom, ako ho odobrí vláda. „Vážim si rozhodnutie Súdnej rady, ďakujem za tú dôveru a vo zvyšku to posúdi vláda a potom výbor súdneho dvora podľa článku 255, to sú asi tie najkompetentnejšie množiny ľudí, ktorí k tomu vedia povedať svoje, lebo poznajú ten systém, vedia posúdiť schopnosť človeka tú funkciu zastať, “ reagoval Procházka na svoje zvolenie, ako aj na kritické otázky členov Súdnej rady.
Neobáva sa, že by jeho politická kariéra mohla znamenať prekážku pre Súdny dvor EÚ, kde ho čaká vypočutie. Funkcie poslanca NR SR sa nevzdá hneď, ale až vtedy, keď tu uspeje a získa renomovaný post v medzinárodnom súdnom orgáne.
Procházka absolvoval pomerne dlhé vypočutie pred členmi Súdnej rady. Ozrejmil im, že sa o post uchádza, pretože „orientácia na európsku judikatúru a európske súdnictvo u neho nespadla z neba, ale má dlhodobý charakter“. Uvedomuje si pritom svoje obmedzenia, ktoré vyplývajú z toho, že nemá sudcovskú prax a pôsobí v politike. Nemyslí si však, že by ho to mohlo diskvalifikovať.
Člen rady Igor Burger sa ho opýtal, či by sa rozhodol kandidovať aj vtedy, ak by bol v politike úspešný. Procházka uviedol, že „bezprostredným spúšťačom neboli politické okolnosti“. Ďalší člen rady Peter Straka mu pripomenul, že ho médiá viackrát usvedčili zo lži. „Viacerí z nás máte skúsenosť s tým, aký zrejmý dokáže byť rozdiel medzi realitou a jej popisom v médiách,“ reagoval na to expredseda Siete.
„Myslím, že tá politika mu veľmi uškodila. Pred dvoma rokmi by som s tým problém nemal,“ uviedol člen rady Jozef Vozár, ktorý, podobne ako iní členovia rady, ocenil Procházkove odborné kvality. Verejne však vyhlásil, že ho v tajnom hlasovaní nepodporí. Pripomenul totiž, že v Luxemburgu v roku 2013 neprešiel minister českej vlády Peter Mlsna, a to aj napriek tomu, že v politike pôsobil ako nezávislý. Procházka na to reagoval tým, že sudkyňou sa v Luxemburgu naopak stala bývalá ministerka spravodlivosti jednej z členských krajín EÚ.
Dodatočný sudca za Slovensko mal v Luxemburgu nastúpiť najneskôr 1. septembra. Omeškanie vzniklo po tom, ako výbor zriadený pri Všeobecnom súde EÚ neschválil začiatkom roka kandidátku za Slovensko Máriu Patakyovú, aj pre nedostatočnú znalosť francúzskeho jazyka. V júni sa Súdnej rade nepodarilo zvoliť nového kandidáta. Voľba sa preto musela opakovať. Slovensku sa podarilo získať jedno z 12 miest dodatočných sudcov, ktoré pribudli na Všeobecnom súde EÚ v rámci jeho reformy.
