Úvod Kultúra Únos alebo trápna politická agitka

Únos alebo trápna politická agitka

Foto: Pavel Kapusta

Ukazuje sa, že nakrútiť politický triler je veľmi ošemetná vec. Ak je film čistou fikciou, autori môžu fabulovať do sýtosti, problém je, ak si za námet či inšpiráciu vyberú udalosť, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do spoločnosti, traumatizuje ju.

Mnohé je dnes síce jasné, ale mnohé je aj nedopovedané… Preto, keď autori filmu siahli po takejto výbušnej téme, mali si vytýčiť za cieľ zobraziť ho plasticky a objektívne. Akýkoľvek iný prístup totiž znamená trápnu karikatúru, respektíve smiešnu politickú agitku. Poďme teda k zásadným výhradám.

Diváci nie sú hlupáci
Vybrať v takto exponovanej téme ako hlavnú hrdinku fiktívnu postavu je faux pas prvej triedy. Postava  neohrozenej novinárky, ktorej naoko vzorný brat sa zaplietol s mafiou, čo sa však ako bývalá milenka viacerých mafiánov dozvie až na konci filmu, je niečo také absurdné, že na to ani nemám komentár.

Osobitne absurdný je začiatok, keď na umocnenie atmosféry doby sa na záhrade ich rodinného domu nájde odrezaná hlava jej brata a ona, chuderka, ani netuší, prečo a začo, a dozvie sa to až na konci, svedčí akurát o rapídnom nástupe Alzheimera u producenta, scenáristu a režisérky.

Poďme však k vážnejším výhradám. Tak predovšetkým, postava novinárky sa viac-menej dá stotožniť s novinárom Petrom Tóthom, tak načo tá genderová premena? Ale aj to je detail. Najväčšie zlyhanie filmu je v spôsobe, akým je vykreslená druhá strana.

Filmový Michal Kováč. Interiéry parlamentu filmárom na nakrúcanie ochotne poskytlo bývalé vedenie NR SR. Scenár zrejme nečítalo. (Foto: archív)
Filmový Michal Kováč. Interiéry parlamentu filmárom na nakrúcanie ochotne poskytlo vedenie NR SR. Scenár zrejme nečítalo. (Foto: archív)

Prezidentov synáčik Michal Kováč mladší je stvárnený ako introvertný intelektuál. Jeho vzťahy s podsvetím sú platonické a čisto náhodné. Ak si uvedomíme, že rodinu si človek nevyberá, ale kamarátov a obchodných partnerov áno, potom tvorcovia filmu považujú divákov za totálnych hlupákov.

Takmer  ani zmienka o tom, že Kováč junior mal na krku kauzu Technopol, kde išlo o podvod presahujúci dva milióny dolárov, že on a jeho dvaja spolupáchatelia Kočner a Syč-Milý dostali v tomto prípade od prezidenta Kováča milosť, že bol naňho vydaný medzinárodný zatykač Interpolu.

Takéto informácie by predsa mohli v divákoch vyvolať otázky, či to bol skutočne len boj dobra so zlom, alebo či celý príbeh nebol predsa len farebnejší. Ak by autori filmu poňali príbeh komplexnejšie, už by to nebola prvoplánová politická agitka, ale práve o to tu zjavne išlo. Ale poďme po poriadku.

Dialógy prezidenta Kováča s premiérom Mečiarom sú až bolestne insitné, rovnako ako s exriaditeľom SIS Mitrom, ktorý,  mimochodom, navrhuje Kováčovi, že bude odpočúvať premiéra, čo však Kováč, zobrazený ako jednoznačne kladný hrdina, odmietne. Vo všeobecnosti však dialógy vo filme čerpajú z ľudovej tvorivosti, respektíve dobových legiend a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa neodohrali tak, ako sú vykreslené.

Takto zobrazili jeden z momentov zavlečenia Kováča juniora do cudziny tvorcovia filmu. (Foto: archív)
Takto zobrazili jeden z momentov zavlečenia Kováča juniora do cudziny tvorcovia filmu. (Foto: archív)

V duchu prokurátora Urválka
Dnes je už úplne jasné, že ideovým iniciátorom zavlečenia bol námestník riaditeľa SIS Jaroslav Svěchota. Samozrejme, Ivan Lexa aj Vladimír Mečiar boli o tejto veci informovaní, ale exekutívu nad všetkým prevzal Svěchota. Vo filme o tejto kľúčovej osobe celej kauzy nie je ani zmienka a to je fatálna chyba.

Potom sú tam ľahko overiteľné bludy. Napríklad Kováč mladší bol od konca augusta v Rakúsku a keďže bol naňho vydaný medzinárodný zatykač, nesmel Rakúsko opustiť viac než pol roka. Je celkom isté, že ešte aj Vianoce prežil v Rakúsku. Vo filme však už piateho septembra prepašoval Oskara F. do prezidentovej vily, kde sa  dohovárali, že ak bude svedčiť, zabezpečia mu financovanie jeho  exilu.

Realita pritom bola taká, že do prezidentovej vily ho v kufri osobného auta prepašoval elitný advokát Ján Havlát. Načo tá prostoduchá nepresnosť? Asi aby zľahčovala pochybenie Kováča mladšieho a robila z neho bezúhonného človeka, čo ani náhodou nebol. A to už nehovoriac o takých “drobnostiach”, akou bol prejav, ktorý odštartoval odvolanie premiéra Mečiara – ten sa nekonal v budove novej NR SR, ale ešte v starej budove SNR na Župnom námestí.

Na premiére filmu Únos sa medzi pozvanými hosťami objavili viaceré pochybné kreatúry typu Eugena Kordu. (Foto: archív)
Na premiére  Únosu sa medzi pozvanými hosťami okrem Andreja Kisku v role moralizátora objavili aj viaceré pochybné kreatúry typu novinára Eugena Kordu. (Foto: archív)

MNOŽSTVO LOGICKÝCH LAPSUSOV, NEPRESNOSTÍ, CHÝB A NEDOMYSLENOSTÍ JE V TEJTO TRÁPNEJ POLITICKEJ AGITKE VIAC NEŽ DOSŤ.

Podstatou celého filmu totiž nebolo osvetliť celkový kontext doby a vysvetliť aj nepamätníkom, ako to skutočne bolo, ale duchu najlepšej tradície komunistického prokurátora Urválka z 50. rokov minulého storočia vykresliť celú kauzu jednostranne a odsúdiť vopred vybraných vinníkov. Ani v epilógu sa totiž nevyskytla informácia, že Kováč mladší nebol mníchovským súdom oslobodený spod obžaloby, ale že jeho trestom bolo prepadnutie niekoľkomiliónovej kaucie.

Skúsme však zhrnúť. Zavlečenie (nie únos – to je úplne iný trestný čin) bol veľmi zlý politický ťah Vladimíra Mečiara. Hlúpo a naivne si myslel, že zverejnenie skutočnosti, že prezidentov syn je dôvodne podozrivý z vážnej trestnej činnosti, povedie k jeho abdikácii, bolo viac než naivné. Naopak, tento čin extrémne spolarizoval politickú scénu na Slovensku a spôsobil, že sa Mečiar ako osoba stal pre väčšinu politického spektra neprijateľným.

Od filmu zaoberajúcim sa extrémne výbušnou politickou témou som očakával, že podá o dobe a jej aktéroch komplexný obraz. To by ho však musela režírovať skutočná režisérska osobnosť, a nie úbohá politická propagandistka Mariana Čengel Solčanská. Asi to cíti aj sama, lebo sa zapovedala, že už nikdy film podobného charakteru nenakrúti. Treba len dúfať, že svoje odhodlanie neporuší.

Režisérka Mariana Čengel Solčanská sa už pred pár rokmi vyjadrila, že ju láka téma Slovenského štátu a chcela by nakrútiť film o prvom slovenskom prezidentovi Jozefovi Tisovi. Film Únos napovedá, ako by dopadlo... (Foto: archív)
Režisérka Mariana Čengel Solčanská sa už pred pár rokmi vyjadrila, že ju láka aj téma Slovenského štátu a chcela by nakrútiť film o prvom slovenskom prezidentovi Jozefovi Tisovi. Film Únos napovedá, ako by to dopadlo… (Foto: archív)
Ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča a jeho ministerstvo poskytlo na film šíriaci jednostrannú politickú propagandu štedrú dotáciu z našich daní. Náklady na film boli približne 1,35 milióna eur, z čoho dve tretiny pokryl Audiovizuálny fond, ktorý priamo podlieha ministerstvu kultúry. Na snímke Maďarič na premiére Únosu s tieňovým prezidentom Slovenskej republiky Martinom Bútorom. (Foto: archív)
Ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča poskytlo na film šíriaci jednostrannú politickú propagandu štedrú dotáciu z našich daní. Náklady na film boli približne 1,35 milióna eur, z čoho dve tretiny pokryl Audiovizuálny fond, ktorý priamo podlieha ministerstvu kultúry. Na snímke Maďarič na premiére Únosu so sivou eminenciou Prezidentského paláca Martinom Bútorom. (Foto: archív)