Na svete by sme len ťažko hľadali miesto, kde nemajú Spojené štáty vojenské zastúpenie. Na obranu v roku 2015 vynaložil Washington až 581 miliárd dolárov. Na porovnanie, druhá Čína minula na rovnaký účel 155 miliárd dolárov.
Americká vojenská prítomnosť vo svete stojí daňových poplatníkov podľa odhadov zhruba 100 miliárd dolárov ročne. Spojené štáty majú po celom svete zhruba 800 vojenských základní, od malých letísk, využívaných na útoky dronmi, až po obrie komplexy s kapacitou tisícov vojakov. Pritom zvyšné krajiny sveta majú približne 30 vojenských základní mimo ich územia.
Prečo je to tak? Súčasná politická a mocenská tvár sveta bola nakreslená po druhej svetovej vojne, keď si vznikajúce superveľmoci – USA a ZSSR – rozdelili sféry vplyvu v Európe. Američania postavili svoje základne v Nemecku, pomocou ktorých mali dozerať na denacifikáciu obyvateľstva a na udržiavanie mieru v Nemecku.
Najznámejšia z nich je zrejme Ramstein neďaleko mesta Kaiserslautern v spolkovej republike Porýnie-Falcko, slúžiaca ako veliteľstvo letectva Spojených štátov v Európe. V celom Nemecku je zhruba 54-tisíc amerických vojakov. Ďalšia veľká základňa v Európe je Aviano v Taliansku.
Aj Japonsko muselo ako porazená krajina súhlasiť s rozmiestnením amerických vojakov na svojom území a v celej krajine ich je dnes približne 50-tisíc. V Južnej Kórei sú americké základne od Kórejskej vojny v 50. rokoch a na jej území je 30-tisíc vojakov.
Ďalšie americké základne pribudli v Iraku a Afganistane, kde USA viedli vojny. Počas vojny v Kosove bola postavená americká základňa aj tam. Konkrétne ide o Camp Bondsteel, kde je sedemtisíc vojakov, oficiálne dohliadajúcich na mier v Kosove.
