Prezident Andrej Kiska si pred parlamentnými prázdninami odkrútil svoju správu o stave republiky, lebo veď to národu sľúbil a sľub aj dodržal. Opozícia môže byť spokojná. Médiá hlavného prúdu, mimovládne paničky a prezidentov Facebook sa predháňajú v chválospevoch, lebo vraj takého prezidenta Slovensko ešte nemalo. Nuž, v demokratickej spoločnosti môžu byť nahlas vyslovené názory všelijaké, aj hlúpe aj rozumné. Ukazuje sa však, že váha či prázdnota slov nie sú tak dôležité, ako je dôležitý imidž. A ten pán prezident má.
Podal si ruku aj s diktátorom
Jedni znalci prezidentských prejavov hovoria, že Kiska bol dobrý, ale mohol byť ostrejší, iní zas tvrdia, že to bol v jeho ére najslabší prejav, ktorý viac-menej pripomínal prehľad mainstreamovej tlače. Nemusíme text prezidentovho prejavu ani podrobne študovať, aby sme potvrdili správnosť postrehu druhej skupiny analytikov. Všetko, čo sme počuli 14. júna z rečniska na parlamentnej pôde, sme si mohli prečítať v Denníku N a SME, akurát nie v takej nenávistnej polohe voči vláde. Poradcovia to tentoraz odflákli.
Pochvala, ktorá sa v úvode prejavu ušla vláde bola povinná jazda – výrazné zníženie nezamestnanosti a dobré ekonomické výsledky sa nedali odškriepiť ani z pohľadu tvrdej opozície. Potom prezident spomenul všetky neduhy spoločnosti: „neduživý boj s korupciou a klientelizmom a jednu z kapitol hanby v príbehu Slovenskej republiky, osud vylúčených rómskych komunít.“ Pozornosť venoval médiám, extrémizmu aj študentským protikorupčným pochodom.
„Chcem vás preto požiadať, predovšetkým predstaviteľov vlády a vládnej väčšiny v parlamente, aby ste nebagatelizovali snahu mladých slušných ľudí protestujúcich proti korupcii,“ povedal. Pravda, vtedy ešte netušil, že tzv. študentskí organizátori pochodov si sami zbagatelizujú svoje protesty naivným priznaním, že ich nemajú z vlastnej hlavy. Kto čakal, že sa v rétorickom cvičení prezidenta objaví niečo nové, teda aspoň náznak riešenia pomenovaných problémov, ktoré nie sú len problémami Slovenska, ale celej Európy, musel byť sklamaný.
ZREJME DOVOLENKA PORADCU BÚTORU SPÔSOBILA, ŽE SA KISKA TAKMER NEVENOVAL ZAHRANIČNEJ POLITIKE.
Nie že by to niekomu chýbalo, ale mohla byť v prejave aspoň zmienka o tom, čo sa v zahraničnej politike podarilo vláde dosiahnuť a aký podiel mali na politicko-ekonomických úspechoch Slovenska opakované zahraničné cesty pána prezidenta na Ukrajinu, prípadne do Kene, lebo vieme len to, že sa na slovensko-ukrajinskej hranici objal s Petrom Porošenkom a v Nairobi si podal ruku s krvavým diktátorom Uhuru Kenyatom.
Pretože sme sa nedozvedeli nič o dohodách či o budúcich obchodných zmluvách, tak si môžeme myslieť, že namiesto zdvorilostných návštev v zahraničí mohol pán prezident prežiť ten čas radšej lietaním na trase Bratislava – Poprad, ako to robil donedávna. Štát by to vyšlo lacnejšie. Jeho omyly v otázkach zahraničnej politiky a verejné vystúpenia na túto tému sú preňho aj pre Slovensko problémom a nikomu neprospievajú.
PR prezident
Pre samotného prezidenta je lepšie, keď zostáva doma, čo možno už pochopili aj jeho inštruktori, ktorí sa čoraz viac venujú inscenovaniu rôznych akcií public relations na domácej pôde. V tom prejavujú jeho imidžmejkri skutočné majstrovstvo. Napríklad sa prezident stretne s kominármi a nechá sa „zvečniť“ spolu s nimi vo vysokom kominárskom klobúku ako na starodávnej pohľadnici, inokedy si so zabávačom Sajfom s konzolou v ruke zahrá „svetovú hru“ spoločnosti Nitendo Level Lama, pričom odpovie zabávačovi na zopár infantilných otázok.
Alebo si zahrá priamo v palácovej sieni na klavíri s deväťročným Filipom Kopkom, prípadne odohrá vopred prehranú imidžovú šachovú partiu s desaťročnou Luckou Kapičákovou, majsterkou EÚ v šachu žiakov do desať rokov, atď, atď… Všetko sú to slovenské teatrálne premiéry za prítomnosti kamier a fotoreportérov.
Kým sa náš a Kiskov „nepriateľ“ Vladimir Vladimirovič premáva na Sibíri v tanku a riadi vojenskú helikoptéru, náš prezident hrá v Grasalkovičovom paláci mierové hry. Pravdaže, na srdci mu pritom leží vyzbrojovanie našej armády až do výšky dvoch percent HDP a plnenie sľubov, ktoré dal Stoltenbergovi a „mierovej“ aliancii NATO. Kto by nechcel mať takého prezidenta?
NAPRIEK OSLAVNÝM REČIAM SA VŠAK MEDZIČASOM OZVALI NA ADRESU ANDREJA KISKU HLASY NIEKTORÝCH NEKOMPROMISNÝCH POSLANCOV.
Ľuboš Blaha si nedal servítku pred ústa a o ňom napísal: „Si nechutne bohatý a aj tak zneužívaš peniaze štátu. Si prázdny a okázalo predstieraš, že v niečo veríš. Za komunistov si bol zväzák, po prevrate si bol odrazu antikomunista ako remeň. Svoju politickú kariéru si postavil na manuáloch z americkej ambasády, a preto ťa milujú médiá…“
Poslanec Dušan Jarjabek sa po prezidentovom vystúpení v parlamente vyjadril tiež trefne, ale zmierlivejšie: „Bol to prvý prejav prezidenta republiky, ktorý neprerušil nijaký aplauz. Ani opozícia, ani koalícia netlieskala a ja sa pýtam prečo.“ Nie je ťažké dopátrať sa odpovede…
