Ochrancovia životného prostredia upozorňujú, že za posledných 40 rokov sa populácia rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov znížila v globálnom meradle o 58 percent. Tento trend naznačuje pravdepodobnosť zníženia počtu živočíchov na našej planéte až o dve tretiny za 50 rokov, uvádza sa v správe Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Living Planet Report.
Experti v tejto súvislosti varujú, že príroda čelí masovému vyhynutiu – prvému od čias vyhynutia dinosaurov. Príde k nemu v prípade, že ľudstvo nepodnikne kroky, ktorými zvráti doterajší trend poškodzovania prírody ľudskou činnosťou.
Riaditeľ WWF Francúzsko Pascal Canfin zdôraznil, že v prvom rade treba zmeniť myslenie človeka. „Ľudský druh sa cíti byť oddelený od ostatných druhov, ale realitou je, že sme súčasťou globálneho ekosystému.
Ak tento pilier zmizne, ovplyvní to aj nás,“ zdôraznil. Nikto však nevie ako, keď k poslednému veľkému vyhynutiu – dinosaurov – prišlo pred 66 miliónmi rokov, keď ešte nežil nijaký z predkov človeka, poznamenal Canfin.
Najzávažnejšie ohrozenia druhov uvádzané v správe WWF sú priamo spojené s ľudskou činnosťou, ktorá viedla k strate prirodzeného prostredia, k degradácii a nadmernému využívaniu prírodných zdrojov.
WWF poskytuje dôkazy o tom, že planéta vstupuje do nepoznanej éry vo svojej histórii, keď zásadné zmeny na Zemi spôsobuje ľudstvo. V správe sa spomína aj vyrubovanie lesov, znečisťovanie životného prostredia, nadmerný rybolov či ilegálne obchodovanie so živočíchmi z divokej prírody.
V správe vydanej WWF Slovensko sa uvádza, že Dunaj od konca 19. storočia stratil až 80 percent svojich záplavových území a mokradí a spolu s nimi obrovskú rozmanitosť druhov. Početnosť rýb sa znížila o 30 percent od roku 1960, keď bola veľká časť nivy Dunaja odrezaná od rieky výstavbou vodného diela Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom.
WWF odhaduje, že v uplynulom desaťročí sa o polovicu zmenšila rozloha pralesov v Karpatoch. Aj napriek tomu tvoria karpatské pralesy stále najväčšiu oblasť pôvodných lesov v Európe, ak sa neberie do úvahy Rusko a severná Škandinávia. Aj v oblasti Karpát však často nevhodne plánovaný rozvoj infraštruktúry – diaľnic či lyžiarskych stredísk – alebo lesohospodárske zásahy vedú k zbytočnej strate biotopov.
Krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ako Slovensko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Ukrajina, sa podľa správy WWF pohybujú na úrovni celosvetového priemeru, a to je dôvod, prečo sa v nich zachovalo toľko biodiverzity.
„Pre WWF je výzvou práca na zlepšovaní životných podmienok v týchto krajinách bez zvyšovania dopadov na životné prostredie. Nachádzame sa v rozhodujúcom okamihu v čase, keď sa musíme chytiť šance nastaviť trvalo udržateľné riešenia pre získavanie potravy a energie,“ uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
