Úvod Zaujímavé 12 najnavštevovanejších slovenských jaskýň

12 najnavštevovanejších slovenských jaskýň

Foto: archív

Hoci nás príroda neobdarila morom, vynahradila nám to rozmanitými krásami nielen na zemskom povrchu, ale aj pod ním. Slovensku právom patrí titul jaskyniarska veľmoc – aj keď územie nášho štátu patrí k plošne menším, v jeho podzemí sa ich skrýva okolo šesťtisíc. Sprístupnených pre verejnosť je však len zlomok. Predstavme si tucet najnavštevovanejších.

Belianska jaskyňa

Foto: archív
Foto: archív

Jedinú sprístupnenú jaskyňu vo Vysokých Tatrách nájdete vo východnej časti Belianskych Tatier na území Tatranského národného parku. V 18. storočí vzbudila záujem hľadačov pokladov a zlatokopov, ktorí zanechali na jej stenách nápisy.

Elektricky ju osvetlili v roku 1896 ako jednu z prvých jaskýň na svete. Okrem bizarných skalnatých tvarov v nej možno obdivovať aj bohatú kalcitovú sintrovú výplň. Pre výborné akustické podmienky sa v jej Hudobnej sieni organizovali koncerty reprodukovanej klasickej hudby.

Bystrianska jaskyňa

Foto: archív
Foto: archív

Bystriansku jaskyňu, ležiacu juhozápadne od obce Bystrá, vytvorili ponorné vody Bytrianky, pritekajúce cez krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Predstavuje typ riečnej jaskyne a dosahuje dĺžku vyše tisíc metrov, sprístupnených je však len necelých päťsto metrov.

Skladá sa z dvoch častí – Starej a Novej jaskyne. Priepasť Peklo dosahuje úctyhodnú hĺbku 70 metrov. Hoci v porovnaní s inými jaskyňami nie je veľmi bohatá na kvapľovú výzdobu, je v nej čo obdivovať. Dominujú sintrové záclony, vyskytuje sa tu však aj aragonit.

Demänovská jaskyňa slobody

Foto: archív
Foto: archív

Nachádza sa na severnej strane Nízkych Tatier a s dĺžkou presahujúcou osem kilometrov je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku. Naša najnavštevovanejšia jaskyňa vyniká nielen množstvom, ale aj pestrosťou bohatej výzdoby.

Za zmienku stoja unikátne sintrové lekná, stalaktity, stalagnáty, jazierka a mohutné vodopády. Skutočnou raritou sú však jaskynné perly vo Veľkom dóme. Zlúčeniny železa a mangánu dodávajú kvapľom rôzne sfarbenie od bielej cez žltú, ružovú, červenú a fialovú až po tmavozelenú, sivú a čiernu. Všetky útvary sú živé a stále rastú.

Demänovská ľadová jaskyňa

Foto: archív
Foto: archív

Jednu z prvých známych jaskýň na svete tvoria najdlhšie známe časti podzemnej sústavy Demänovských jaskýň vo vstupnej časti Demänovskej doliny. Má štyri poschodia, pričom zaľadnená je len predná časť najnižšieho z nich. Ostatné tvorí zvetraná kvapľová výzdoba bez ľadu.

Voda presakujúca do jej najnižších častí cez vápence mrzne a vytvára nielen podlahový ľad, ale aj ľadové stalagmity a stalaktity. V jej priestoroch boli objavené kosti jaskynného medveďa, ktoré v 18. storočí považovali za pozostatky drakov, a tak ju nazvali Dračou jaskyňou.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Foto: archív
Foto: archív

Charakterom zaľadnenia patrí medzi svetové unikáty. Leží totiž mimo alpskej vysokohorskej oblasti a podzemný ľad sa nachádza len vo výške 920 až 950 metrov n. m. Sprístupnili ju v roku 1871 a v roku 1887 ju elektricky osvetlili ako prvú jaskyňu v Európe.

Do polovice 20. storočia bolo v jej priestoroch po celý rok povolené korčuľovanie pre verejnosť. Jej hlavnú časť tvorí dutina klesajúca do hĺbky 70 metrov. Ľadová výplň, vyskytujúca sa vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, stĺpov a stalagmitov, siaha miestami až po strop a rozdeľuje ju na samostatné časti.

Domica

Foto: archív
Foto: archív

Najznámejšia a zároveň najdlhšia jaskyňa Slovenského krasu leží na južnom okraji Silickej planiny. So susednou Čertovou dierou a maďarskou jaskyňou Baradla tvoria jeden celok dlhý 25 kilometrov. V neolite mali naši predkovia v Domici svoje kultové stredisko a prebiehali tu náboženské obrady.

Zdobia ju krásne kvaple s množstvom cibuľových stalagmitov a pagodovitých stalaktitov, obdivovať možno aj sintrové štíty a bubny či kaskádové jazierka. Domicou preteká riečka Styx, po ktorej sa možno preplaviť na loďke.

Driny

Foto: archív
Foto: archív

Driny, nachádzajúca sa v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc, je jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku. Dosahuje dĺžku 680 metrov a pozostáva z úzkych puklinových chodieb, spájajúcich neveľké sieňovité priestory.

Sintrové jazierka dopĺňa presakujúca zrážková voda. Priestory jaskyne ďalej zdobia sintrové vodopády, stalaktity a pagodovité stalagmity. Najväčšiu pozornosť návštevníkov však priťahujú kvapľové záclony so zúbkovým lemovaním.

Gombasecká jaskyňa

Foto: archív
Foto: archív

Túto priečnu výverovú jaskyňu, dlhú 1525 metrov, možno nájsť na západnom svahu Silickej planiny v Slovenskom krase. Sprístupnených je 285 metrov. Gombasecká jaskyňa sa skladá z dvoch poschodí, tvorených puklinovými aj riečne modelovanými chodbami, prechádzajúcimi do siení a dómov.

Spodnými časťami unikátnej jaskyne preteká Čierny potok. Okrem bohatej stalaktitovej výzdoby stoja za zmienku unikátne sintrové brčká – tenké stalaktitové útvary, miestami dlhé až tri metre.

Harmanecká jaskyňa

Foto: archív
Foto: archív

V južnej časti Veľkej Fatry možno navštíviť Harmaneckú jaskyňu. Jej nadložie tvorí čistý vápenec, a tak jej prirástol názov Biela jaskyňa. Podzemné chodby a siene vznikli z puklín, ktoré sa činnosťou vody postupne rozšírili.

Neskôr sa zväčšovali rúcaním skál, až v podzemí vznikli mohutné priestory. Zdobia ich obrovské pagodovité stalagmity, vodopády, ružovkasté záclonovité závesy aj sintrové jazierka. Väčšina útvarov je biela, len miestami ich farba prechádza do žltej a hnedej.

Jasovská jaskyňa

Foto: archív
Foto: archív

Jasovskej jaskyni vedeli naši predkovia už v prvej polovici 13. storočia. Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine Košickej kotliny a dosahuje dĺžku 2811 metrov. Jej vysoké meandrovité chodby vytvorila činnosť bývalých ponorných vôd riečky Bodva.

Najnižšie časti vznikli zasa rozpúšťaním vápenca v pomaly prúdiacej vode. Možno v nej nájsť pagodovité stalagmity a stalagnáty, kamenné vodopády, bubny aj brčká. Svoj domov tu má až devätnásť druhov netopierov.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Foto: archív
Foto: archív

Tento unikátny prírodný fenomén leží v Slovenskom Rudohorí. Jaskyňu vytvorili atmosférické vody a aragonitová výzdoba v podzemných dutinách svojou bielou farbou kontrastuje s modrastým pozadím kryštalických vápencov.

Aragonit troch generácií sa tu vyskytuje vo forme ihlíc, trsov, kríčkov, hrotov aj sĺnc. Pripomína trsy koralov a vytvára neobyčajne rôznorodú zmes obrazcov. Takáto jaskynná výzdoba je jediná svojho druhu v strednej Európe.

Važecká jaskyňa

Foto: archív
Foto: archív

S celkovou dĺžkou 530 metrov patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne. Vznikla v modrosivých vápencoch a jej chodby vymodelovali ponorné vody bočného ramena Bieleho Váhu.

Bohatá snehobiela sintrová výzdoba pozostáva zo stále živých stalaktitov, stalagmitov a stalagnátov a pozoruhodné sú aj malé sintrové jazierka. Važeckú jaskyňu si začiatkom 20. storočia prenajal akademický maliar František Havránek a pri karbidovej lampe po nej sprevádzal návštevníkov.