Občas sa to prihodí každému. Či už ťaháte nočnú smenu, píšete záverečnú prácu, seminárku, alebo sa učíte na skúšku. Noc bez spánku však pre naše telo nie je nič príjemné. Práve naopak. Závery nórskych neurobiológov skúmajúcich vplyv nedostatku spánku na ľudský mozog sú alarmujúce.
Vedci svoj experiment vykonali na vzorke 21 zdravých mladých mužov. Dobrovoľníci nespali presne 23 hodín. Počas tohto času nemohli užívať alkohol, nikotín ani kofeín. Mladí muži po hodinách bdenia podstúpili sériu DTI testov, vytvárajúcich akúsi vizuálnu mapu bielej mozgovej hmoty. Pred samotným DTI testom navyše nemohli ani jesť.
DTI testy dobrovoľníkov už po jednej prebdenej noci ukázali výrazné zmeny v bielej mozgovej hmote. Výsledky ukázali, že už 24 hodín bez spánku spôsobuje v mozgu rozsiahlu frakčnú anizotropiu, teda zníženú schopnosť spájania súvislostí.
DTI testy pritom zaznamenali zmeny vo všetkých častiach mozgu. Dodnes však odborníci nevedia, ako dlho toto poškodenie mozgu trvá a či nasledujúca noc s dlhým spánkom napraví všetky vzniknuté škody. Podľa hlavného autora štúdie Torbjørna Elvsåshagena sú zmeny mikroštruktúry bielej hmoty krátkodobé a reverzné. Náprava by údajne mala nastať po niekoľkých nociach kvalitného spánku. Opakujúci sa nedostatok spánku by však mohol vyústiť do dlhodobých zmien.
Napriek tomu, že štúdia bola preverená na malej vzorke respondentov, ponúka zaujímavé závery: dvaja z dobrovoľníkov nevykazovali uvedené príznaky, čo znamená, že niektorí ľudia môžu byť pred nedostatkom spánku lepšie chránení. Na zistenie tejto skutočnosti by bol však potrebný výskum na širšej výskumnej vzorke.
