Za energetickú krízu aj rapídnu infláciu si môže Západ sám, napísal Wall Street Journal. Desaťročie presadzovania zelenej agendy podľa amerického denníka oslabilo demokraciu a posilňuje autokraciu.
Dva hlavné problémy, ktorým dnes Západ čelí, nemožno zvádzať na vonkajšie sily. Za energetickú krízu, ani za rapídnu infláciu nemôže pandémia či Putin, tvrdí Wall Street Journal. Počas vystúpenia v televízii TA3 sa s týmto komentárom stotožnil analytik J&T banky Stanislav Pánis.
“S tvrdením Wall Strett Journalu súhlasím, Západ sa zničí sám energeticky aj ekonomicky, nepotrebuje k tomu nijakú externú hrozbu v podobe Ruska, Číny či niekoho iného. Za ceny energií na vysokých úrovniach môže predovšetkým nelogická, uponáhľaná energetická politika Západu za posledné roky.
Ako pokračoval, ide o tzv. zelenú ideológiu v rámci snahy o ochranu klímy a v prípade EÚ podľa neho až o “zelené sektárstvo”, neberúce do úvahy nijaké rozumné argumenty. Táto politika má klapky na očiach a ide “zachraňovať planétu” bezfosílnymi zdrojmi, dodal.
“Keď si to zosumarizujeme, sme na začiatku komoditného supercyklu, drahých cien energií, ktoré tu budú minimálne nasledujúcu dekádu. Aj keď napríklad o rok či dva klesnú, stále zostanú na mimoriadne vysokých úrovniach.
Je to spôsobené dynamickým rozvojom svetovej ekonomiky a rýchlym rastom v rozvíjajúcich sa krajinách, kde výrazne stúpa spotreba energie na obyvateľa, čo je v protiklade so situáciou vo vyspelých štátoch, kde energetická náročnosť ekonomiky klesá.
Spomenutý supercyklus drahých cien energií bude prehĺbený práve v dôsledku naivnej zelenej politiky a odmietania fosílnych zdrojov. Každému rozumnému ekonómovi musí byť jasné, že bez fosílnych zdrojov sa svetová ekonomika v blízkom čase nezaobíde a ich spotreba bude ďalej rásť,” povedal Pánis.
Doplnil, že ak by ich spotreba nerástla, budeme výsledkom budú extrémne drahé energie, bude ich nedostatok. V tejto súvislosti spomenul varovanie banky J. P. Morgan, že spomenutý vývoj by mohol vyústiť do sociálnych nepokojov, keďže dopyt po energiách bude výrazne predbiehať ponuku.
“A na to, aby sme dali do rovnováhy dopyt a ponuku, bude treba insvestovať nielen do obnoviteľných, ale aj do fosílnych zdrojov. Aby som to uviedol do kontextu: energie vo svete sú z 80 percent stále fosílne, napríklad solárna a veterná energia sa podieľajú na celkovej energetickej spotrebe rádovo len troma až tri a pol percentami,“ hovorí analytik.
“V budúcom desaťročí síce ich podiel vzrastie, ale stále zostane zanedbateľným číslom. Predpokladá sa, že v budúcej dekáde obnoviteľné energie zvýšia svoj podiel rádovo na 14 – 15 percent, v lepšom prípade na 18 – 19 percent.
Stále tu však bude dominovať ropa, plyn a uhlie, pričom uhlie bolo vo svete v období rokov 2020 a 2021 hlavným zdrojom výroby elektrickej energie, čiže absolútne neprevažujú obnoviteľné zdroje.
Ak si toto Západ neuvedomí a bude zanedbávať investície do fosílnych zdrojov energií, budeme mať stále energie za extrémne vysoké ceny,” predpovedá Pánis a tvrdí, že ceny energií by išli nahor aj bez pandémie a vojne na Ukrajine.
