Keď sa v roku 1990 opäť objavila na scéne a prihlásila o slovo Slovenská národná strana, mal pätnásť rokov. Sotvakto vtedy chyroval, že sa tento chlapec z Revúcej po vyše dvoch desaťročiach stane šéfom najstaršieho politického subjektu, v ktorom pôsobili desiatky našich národných dejateľov. Andrej Danko.
Vtedajšieho stredoškoláka akoby symbolicky predurčilo na politickú dráhu aj štúdium na tamojšom Gymnáziu Martina Kukučína. Pod klenbami tejto starobylej budovy pôsobili veľké mená slovenského vlasteneckého pohybu, akým bol napríklad Štefan Draxler. V čase najhoršieho utláčateľského temna 19. storočia zažínali lúče poznania a národnej sebaúcty. Žiaľ, temné svetlo tam žiarilo aj po zrušení školy.
Rozhodol starý otec
V niekdajšom chráme učenosti vtedy totiž zriadili hazardný podnik s ľahkými ženami. „Keď vám niekto ukáže prvé slovenské gymnázium, z ktorého spravili kasíno, len aby bolo potupené učenie Slovákov, nie je to dobrý pocit,“ pohoršuje sa dnešný predseda národniarov. Aj tento pocit skrivodlivosti možno priviedol Andreja Danka k štúdiu práva, na ktoré sa prihlásil po maturite, aby to dopracoval na jedného z popredných slovenských právnikov.
Ešte predtým mu vraj učarila medicína, ktorej sa plánoval pôvodne „upísať“.
„V študentských časoch som chcel byť medikom, ale ešte predtým komisárom Moulinom,“ žartuje. A prečo napokon zvíťazilo právo? Ponúka sa anekdota o právnikovi, ktorý je zároveň felčiarom, protože lieči neduhy na organizme spoločnosti.
Predseda však vyťahuje inú úsmevnú príhodu: „To, že som sa stal právnikom, je najmä zásluha môjho starého otca, ktorý fajčil fajku a ktorého som sa na to opýtal. A starký si potiahol z tej fajky a hovorí naším gemerským nárečím: ,Andyk maj, ty budzeš fiškál’. A to bola veta, ktorá rozhodla.“
Pretĺkanie sa paragrafmi
Dobre mienenú starootcovskú radu po nástupe na fakultu vystriedalo poznanie tvrdej reality, o ktorej mal ako študent z malého mesta len hmlistú predstavu. „Nie je to taká rozprávka, že chlapec z Gemera prišiel, zvíťazil a odišiel,“ hovorí a spomína na svoj prvý kontakt s bratislavským internátom: „Keď som prišiel na izbu, pozdravil ma Kurd a povedal: Ahoj, ja som Nazar. Budeme spolu bývať.“ Vtedy som si povedal: Bože, kam som sa to dostal?“
Neskôr sa ako väčšina šudentov zžil s internátnym prostredím a postupne poznával život i právo v širších súvislostiach.
Touto cestou sa uberal aj po skončení vysokoškolského štúdia, keď začal s podnikaním v advokácii, s poznávaním štátnej a súkromnej správy, keď zažil prvé úspechy i neúspechy.
Úskalia podnikania
V pomerne krátkom čase a mladom veku dokázal vytvoriť úspešnú advokátsku firmu. „Vždy som išiel radšej cestou sto malých klientov ako jedného veľkého, ktorý si kúpi aj moju dušu. Prežil som úskalia, ktorými musia prejsť ľudia vo svojom podnikaní. Poznám ten pocit, keď máte prvého zamestnanca a bojíte sa, či budete mať mať na jeho výplatu,“ spomína.
A v čom je tajomstvo úspechu pri práci s klientom? „Platí jedna zásada: právnik musí byť vždy právnikom. Často sa vám môže stať, že dokážete klienta ovládnuť, ale nesmiete tú hranicu prekročiť. Každý právnik má nárok na svoj desiatok z kauzy, no treba udržať na uzde chamtivosť voči klientom. Oni sa potom radi vracajú,“ vysvetľuje, pričom dodáva, že 95 zo stovky klientských spoločností je stále verných jeho advokátskej firme.
„A hoci dnes sa mnohým klientom nemôžem venovať, venujú sa im aspoň moji zamestnanci, lebo mi fandia v tom, čo robím v politke.“
Šéf strany
Dankova cesta do politiky nebola priamočiara. So stranou, ktorej dnes šéfuje, oficiálne prišiel do kontaktu až v roku 2006, a to cez svojho klienta, ktorému chcel pomôcť. „Z takej nahnevanosti advokáta som kontaktoval SNS, protože rok som pôsobil v kancelárii vtedajšieho ministra obrany a poznal som tam niekoľko ľudí. Ale dovtedy som sa v politike nijako neangažoval,“ hovorí dnešný predseda strany.
Ďalším míľnikom bol rok 2010, keď sa Andrej Danko stáva prvým podpredsedom strany, v ktorej dovtedy prakticky nepôsobil.
Na predsednícku stoličku si zasadol po voľbách na sneme v roku 2012 ako mladá nádejná tvár strany. Jeho informácie z obdobia týchto dvoch rokov majú punc exkluzivity: „Ešte nikomu som nepovedal, že som v marci roku 2010 navštívil vtedajšieho predsedu strany Jána Slotu, ktorého som dovtedy videl naživo asi dvakrát. Povedal som mu, že chcem odísť zo SNS. Dodnes mám vedľa v kancelárii zlomený preukaz. Nemohol som sa vyrovnať s faktom, že v strane sú ľudia, ktorí ju využívajú, aby z nej finančne profitovali.“ Dodáva, že dotyční dnes už v strane nie sú.
Na dobrej ceste
„Keby štát fungoval ako spoločnosť, ktorá je riadená rozumne ako dobre spravovaná firma, Slovensko by bolo úplne inde,“ zhrnul do skratky svoju predstavu o silnom štáte predseda národniarov. Do politiky vstúpil preto, aby sa ju pokúsil uskutočniť.
Zatiaľ sa Andrej Danko osvedčil v riadení firmy a strany, riadenie štátu možno bude jeho ďalšou životnou etapou.
Zatiaľ v sebe spojil majstrovstvo advokáta a politika. Aj keď mnohí jedných s pohŕdaním označujú za fiškáľov a druhých za „panských huncútov“, osoba predsedu SNS je dôkazom, že sa obe profesie dokážu snúbiť.
Kým úspech advokátskej kancelárie sa dá odmerať počtom klientov a vyhratých súdnych sporov, úspech politickej strany počtom voličov a vyhratých volieb. A v tom je Slovenská národná strana na dobrej ceste.
Andrej Danko o svojom národnom cítení:
Andrej Danko: Človek musí veriť vo svoj sen:
Všetko okay – až na to, že u nás na Gemeri sa nehovorí „ty budzeš“ – to je východňarsky! 🙂
Pohybujem sa v štruktúrach SNS od 23.9.2015 ako radový člen a predseda MO SNS Kolárovo. No ešte som nemal tú česť sa s pánom Dankom stretnúť. Tento profil od Pavla Kapustu ma utvrdzuje, že som urobil správnu vec. Moja srdcovka SNS je znova to, čo si z celého srdca prajem. Politický subjekt šitý na mňa. Nikdy som nebol v žiadnej strane, ale v SNS pod vedením všetkých členov predsedníctva, verím, že môj sen sa naplní. Prajem si, aby sa konečne myslelo aj na Slovákov na zmiešanom území Slovenska. SNS je to, čo mi pomôže prekonať ostych a napomôže navrátiť hrdosť zatrpknutých Slovákov.