Úvod Ľudia Balkánska mäsiarka sa dožíva osemdesiatky

Balkánska mäsiarka sa dožíva osemdesiatky

Foto: archív

Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová sa dožila 80. rokov. Prvá žena na poste ministerky zahraničných vecí USA sa narodila 15. mája 1937 v Prahe ako Marie Jana Korbelová. Jej otec Josef Korbel (pôvodne Körbel) bol kariérnym diplomatom, ktorý z obavy pred nacistickým prenasledovaním pre svoj židovský pôvod konvertoval na katolícku vieru. 2. svetovú vojnu rodina prežila vo Veľkej Británii. Po nej sa Albrightovej rodičia vrátili do Prahy, ale po roku 1948 emigrovali znova, tentoraz do USA.

Vo svojej životopisnej knihe spomenula aj svoj židovský pôvod. O tom, že jej rodičia sú židia, údajne nevedela až do svojich 59 rokov, keď smerovala na post šéfky diplomacie vo vláde prezidenta Billa Clintona.

V 70. rokoch pracovala ako hlavná poradkyňa amerického senátora Edmunda Muskieho pre legislatívu, bola členkou Národnej bezpečnostnej rady a štábu Bieleho domu, kde zodpovedala za zahraničnopolitickú legislatívu. V ďalších desaťročiach takisto pôsobila v oblasti medzinárodných vzťahov.

Madeleine Albrightová bola ako členka prvého kabinetu 42. amerického prezidenta Billa Clintona od 1. februára 1993 veľvyslankyňou Spojených štátov pri OSN. V decembri 1996 ju prezident USA Bill Clinton vymenoval do svojej druhej vlády za ministerku zahraničných vecí USA.

V tejto funkcii na jar 1999 presadila vojenskú agresiu USA a NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike, ktorá sa udiala bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Pri bombardovaní, ktoré malo byť trestom za to, že juhoslovanská vláda na čele so Slobodanom Miloševičom bránila odtrhnutiu Kosova od srbského územia, zahynuli tisícky civilných obetí. Počas útokov bola použitá aj medzinárodnými konvenciami zakázaná munícia. Odvtedy má Albrightová vo svete nelichotivú prezývku “balkánska mäsiarka”.

So sivou eminenciou Henrym Kissingerom. (Foto: archív)
So sivou eminenciou americkej politiky Henrym Kissingerom. (Foto: archív)

Okrem toho kritici Albrightovej vyčítajú, že v Bosne v rokoch 1992-1995 verejne podporila džihád, manipulovala s faktami okolo známych masových hrobov Srebrenici a v roku 2012 sa spolu s bývalým veliteľom NATO počas bombardovania JZR, generálom vo výslužbe Wesley Clarkom podieľala na skupovaní kľúčových podnikov v Kosove, najmä na privatizácii kosovského Telekomu.

Médiá v tom čase priniesli správu, že Madeleine Albrightová sa zúčastnila na výberovom konaní na privatizáciu, ktoré bolo ušité na mieru jej firme Albright Capital Management. Firma Albright Group už predtým zarobila 20 miliónov dolárov na lacnej kúpe a vzápätí drahom predaji kosovského mobilného operátora Ipko zahraničnej spoločnosti.

Koncom 90. rokov Albrightová nazvala Slovenskú republiku “čiernou dierou” na mape Európy, pretože politika vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara dostatočne nevychádzala v ústrety mocenským záujmom USA a Západu.

Bývalá ministerka zahraničných vecí USA sa aj dnes zapája do politického diania. Na prvé kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa v prezidentskom úrade, ktorými chcel obmedziť imigráciu v krajine na Twitteri v januári 2017 reagovala slovami: „Vychovávali ma ako katolíčku, neskôr som bola príslušníčkou episkopálnej cirkvi a nakoniec som zistila, že moja rodina je židovská. Som pripravená registrovať sa ako moslimka, ako znak solidarity“.

V roku 1996, v čase, keď Madeleine Albrightová ešte pôsobila na poste veľvyslankyne USA pri OSN, jej v televíznom interview moderátorka pripomenula, že vo vojne v Iraku, ktorú viedol Washington, zomrelo pol milióna detí, čo je viac ako v Hirošime. “Stálo to za to?” – opýtala sa moderátorka. “Bola to ťažká voľba, ale stálo to za to,” odpovedala Albrightová.

Foto: archív
Foto: archív