Belgicko je od začiatku tohto roka rozlohou o niečo menšie a Holandsko zase o kúsok väčšie. Začala totiž platiť dohoda medzi týmito krajinami o drobnej úprave belgicko-holandskej hranice. Holandsko vďaka zmluve z roku 2016 získava dva polostrovy na rieke Mása s rozlohou 16 hektárov, Belgicko zase jeden trojhektárový polostrovček.
Dohoda sa týka neobývaných území na Máse a má vyriešiť komplikácie, ktoré spôsobili jej úpravy v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Rieka, ktorá od polovice 19. storočia tvorila prirodzenú hranicu medzi Belgickom a Holandskom, sa kvôli zlepšeniu splavnosti kanálov pred polstoročím „narovnávala“. Tým sa však časť belgického územia ocitla na holandskej strane a naopak.
Belgičania tak mali odvtedy prístup k časti svojho územia (polostrovom Ilal a Eijsden) len po vode a rovnako na tom boli aj Holanďania v prípade polostrova Petit-Gravier. Z tejto situácie ťažili napríklad pašeráci drog. „Museli sme tam ísť loďou s celým forenzným a vyšetrovacím tímom, čo bolo veľmi nepraktické,“ spomína belgický policajný komisár Jean-Francois Duchesne na nález mŕtvoly na jednom z belgických polostrovov.
Zmluva o úprave hranice medzi Belgickom a Holandskom sa pripravovala niekoľko rokov. Podpísaná bola v novembri 2016 počas návštevy belgického kráľa v Holandsku. Kým vstúpila do platnosti, musela byť ešte ratifikovaná.
