Nemecká metropola Berlín si v tomto roku pripomína 58. výročie začiatku stavby Berlínskeho múra. Tento rok na jeseň uplynie 30 rokov od jeho pádu. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier označil stavbu počas spomienkovej slávnosti za „hanebný pamätník z betónu a ostnatého drôtu“.
Pred 58 rokmi položili ozbrojené zložky bývalej Nemeckej demokratickej republiky prvé základy múra. Stavba potom mesto aj jeho obyvateľov rozdeľovala dlhých 28 rokov, od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989. Počas nich pri pokuse o útek zomrelo množstvo ľudí. Presný počet obetí stále nie je presne určený a dodnes je predmetom častých sporov.
Celková dĺžka stavby bola 165 kilometrov, pričom 45 kilometrov predstavovala hranica medzi Západným a Východným Berlínom a 120 kilometrov medzi Západným Berlínom a Brandenburskom. Pozostávala z dvoch stien a medzi nimi bolo pásmo smrti, kde mali pohraničníci so psami povolené použiť zbraň.
Múr mal zabrániť úteku obyvateľov. Od vzniku NDR pod sovietskou kuratelou totiž na Západ ušli viac ako tri milióny obyvateľov, medzi nimi aj množstvo odborníkov. Múr mal preto aj ochrániť štát pred ekonomickým kolapsom. Predovšetkým na miestach, kde bariéra nebola dostatočne vysoká alebo chránená, respektíve v domoch, ktoré stáli priamo pri múre a kde ešte neboli zabetónované okná, sa mnohým občanov podaril útek do západných sektorov.
Zrejme najznámejší symbol studenej vojny padol 9. novembra 1989 pod tlakom masových protestov. Zachovali sa z neho len menšie pozostatky. Najväčšia časť originálneho múra sa nachádza v East Side Gallery.
