Odvolací proces s nórskym masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom v kauze údajného porušovania jeho práv vo väzení sa skončil. Breivikov advokát Öystein Storrvik väčšinu posledného dňa pojednávania zdôrazňoval, že jeho klient pre obmedzenia návštev a prísnu kontrolu telefonickej či elektronickej komunikácie s vonkajším svetom trpel nedostatkom medziľudských kontaktov aj súkromia, čo bolo porušením jeho práv.
Zdôraznil, že tento prípad je v skutočnosti o „jedinej osobe, ktorá veľmi, veľmi osamelo sedí v malom väzení vnútri väzenia“, a to už od roku 2012. Storrvik zároveň spochybnil prínos návštev štátom stanoveného väzenského dôverníka, ktorý za Breivikom chodí raz týždenne. Advokát povedal, že ide výhradne „o platenú prácu“.
Samotný Breivik na začiatku pojednávania odvolacieho súdu povedal, že izolácia vo väzení mu značne ublížila a ešte viac ho zradikalizovala. Nórska vláda jeho kritiku odmietla a uviedla, že práve stanovením dôverníka sa snažila o zlepšenie jeho väzenských podmienok.
Breivik minulý rok vládu zažaloval za porušenie svojich práv, k čomu malo prísť jeho izolovaním od spoluväzňov a častými osobnými prehliadkami. Sťažoval sa aj na to, že mu počas presunov medzi jeho tromi väzenskými celami často nasadzovali putá a so svojím právnikom mohol komunikovať len cez sklenenú stenu.
Okresný súd v Osle dal Breivikovi v prekvapivom verdikte z apríla čiastočne za pravdu. Rozhodol, že Breivikove väzenské podmienky boli v rozpore s článkom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami.
Odmietol však Breivikovo tvrdenie, že nórska vláda porušila aj jeho právo na rešpektovanie súkromia a rodinného života. Nórskej vláde zároveň nariadil zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 331-tisíc nórskych korún (36-tisíc eur).
Štát sa v máji proti verdiktu odvolal. Odvolací proces trval dovedna šesť dní, vynesenie rozsudku sa očakáva vo februári. Ak štát neuspeje, Breivikove podmienky vo väzení sa pravdepodobne budú musieť zmeniť. Druhá možnosť je, že sa vláda odvolá na nórsky najvyšší súd.
