Britská diplomacia pripravila mimoriadny plán na prípad, ak by niekdajší ruský prezident Boris Jeľcin zomrel vo funkcii. Podľa agentúry AFP to vyplýva z odtajnených dokumentov britského Národného archívu. V odtajnených dokumentoch je správa, ktorú napísal britský veľvyslanec v Moskve Andrew Wood v roku 1995, že ak by „Jeľcin náhle zomrel vo funkcii, ocitli by sme sa v období mimoriadneho politického zmätku“.
Jeľcin mal vtedy za sebou dva srdcové infarkty. O mesiac neskôr britská diplomacia napísala vtedajšiemu konzervatívnemu premiérovi Johnovi Majorovi, že ruský prezident sa zrejme zotavuje zo srdcových problémov. V odkaze stálo, že ruský líder o šesť rokov prekonal očakávanú dĺžku života ruských mužov, ktorá vtedy dosahovala 58 rokov, a mal za sebou za vyše tri mesiace dva infarkty.
„Vymysleli sme mimoriadny plán pre prípad, ak by Jeľcin zomrel počas výkonu funkcie,“ pokračoval odkaz. Súčasťou plánu bolo vopred pripravené tlačové vyhlásenie britského premiéra k Jeľcinovmu úmrtiu. Ruského prezidenta označovalo za odvážneho lídra a vizionára, ktorý skončil konflikt Ruska so Západom a zvolil cestu spolupráce. Plán sa tiež zaoberal účasťou britskej delegácie na Jeľcinovom pohrebe.
Jeľcin bol napriek zdravotným problémom a ekonomickému chaosu po páde Sovietskeho zväzu znovuzvolený v roku 1996 a vo funkcii zostal do svojej prekvapujúcej rezignácie 31. decembra 1999. Vtedy šesťdesiatosemročný Jeľcin odovzdal svoje právomoci v tom čase ešte nie príliš známemu premiérovi, 47-ročnému Vladimirovi Putinovi, ktorý v marci 2000 prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách.
Odtajnené dokumenty okrem iného ukazujú, ako Británia v polovici 90. rokov pristupovala ku geopolitickej úlohe Ruska. Britský denník The Independent v tejto súvislosti napísal, že podľa odtajnených dokumentov chcel vtedajší britský minister obrany Malcolm Rifkind urobiť z Ruska pridruženého člena NATO, ktorý by sa mohol zúčastňovať na rokovaniach, ale nemal by právo na kolektívnu obranu.
Rifkindova kancelária v tajnej správe, ktorá vznikla pred rokovaním vlády v januári 1995, uviedla, že „integrovať Rusko do európskej a západnej rodiny národov realistickým a citlivým spôsobom“ je „najnáročnejší problém, ktorému čelíme“.
V dokumente sa uvádza, že urobiť z Ruska plnoprávneho člena NATO „bude vždy nemožné“. Rifkind následne na rokovaní vlády súhlasil, že Rusko sa nemôže stať členom NATO, ale zdôraznil, že je potrebné krajinu viac začleniť do „našej západnej rodiny“. Inak vraj hrozí riziko, že sa vráti k autoritárstvu.
