Mars je od Zeme vzdialený vyše 225 miliónov kilometrov. Ľudská posádka by k nemu letela šesť až deväť mesiacov. Išlo by o najdlhšiu a najnebezpečnejšiu cestu, akú ľudstvo zatiaľ podniklo. Napriek tomu sa plánmi na misiu aspoň teoreticky zaoberá hneď niekoľko vesmírnych agentúr.
Ľudská posádka bude na takú výpravu potrebovať zázemie. K tomu patrí nielen vzduch, potraviny a energie, ale predovšetkým životný priestor, teda bezpečné obydlie, kde by mohli kozmonauti v nehostinnom prostredí červenej planéty bezpečne žiť. Jedno z riešení prináša aj britské architektonické štúdio Foster and Partners.
Americkej agentúre NASA aj európskej ESA navrhuje, aby na Mars v dostatočnom predstihu pred ľuďmi letela celá skupina menších inteligentných strojov, ktoré by dokázali vzájomne spolupracovať. Tie by využili miestne horniny a laserom by z nich cez nafukovacie formy vypaľovali budovy. Ak by sa jeden z prístrojov pokazil a prestal tlačiť, neznamenalo by to koniec misie – nahradil by ho iný stroj.
Kľúčová je otázka, kde vziať stavebný materiál. Nemožno rátať s jeho prevozom zo Zeme, pretože by to bolo nepredstaviteľne nákladné. Našťastie vozidlo Curiosity v roku 2012 zistilo, že sa na Marse nachádza hornina, pripomínajúca vulkanický bazalt, s ktorým návrhári spoločnosti Foster už pracovali. Z bazaltu postavili pomocou 3D tlače budovu na piesku, pričom tretinu tvoril práve bazalt a tretinu polyméry.
Projekt treba vyskúšať ešte na Zemi. Nič nemožno nechať na náhodu: preveriť treba všetko od stavebných postupov až po architektúru obydlí, ktoré musia byť odolné, účelné, ale zároveň aj dostatočne útulné pre ľudskú posádku.
V decembri 2017 podpísal americký prezident Donald Trump dokument, ktorý má pripraviť misiu amerických astronautov najskôr na povrch Mesiaca, nasledovať by mala misia na Mars. Preto budú s najväčšou pravdepodobnosťou pribúdať štúdie, zaoberajúce sa prípravou života kozmonautov na červenej planéte.
