Európska únia úplne zastaví platnosť dohody s Ruskom o zjednodušení vydávania víz. Po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ to oznámil šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Ide o ďalšie sankčné opatrenie v reakcii na ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine.
Rozhodnutie je výsledkom dvojdňového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Prahe. Ruskí občania budú odteraz na víza do únie čakať dlhšie a platiť za ne viac. Borrell očakáva, že to výrazne obmedzí vydávanie víz štátmi EÚ.
Ministri rokovali aj o návrhoch na úplný zákaz vydávania víz Rusom, v tejto otázke však medzi krajinami únie nepanuje zhoda. Za zákaz sú najmä východné a severské členské štáty. Proti sú Nemecko či Francúzsko, podľa ktorých by to bol kontraproduktívny krok brániaci cestovať na Západ napríklad ruským disidentom.
Borrell na mediálnom brífingu povedal, že účastníci zasadnutia v Prahe sa zhodli, že vzťahy s Moskvou „nemôžu fungovať ako zvyčajne“. Úplné zastavenie dohody o uľahčení vydávania víz má podľa neho zabrániť, aby ruskí žiadatelia vstupovali do schengenského priestoru cez krajiny s voľnejšími predpismi, na čo už niekoľko týždňov naliehali členovia únie susediaci s Ruskom.
Borrell tiež priblížil, že od polovice júla sa podstatne zvýšil počet ľudí prekračujúcich hranice Ruska smerom do susedných štátov EÚ. „To sa stalo bezpečnostným rizikom pre tieto susedné štáty,“ dodal. „Okrem toho sme videli mnoho Rusov cestovať za oddychom a nákupmi, akoby na Ukrajine nijaká vojna nezúrila.“
EÚ a Rusko uzavreli dohodu o vzájomnom zjednodušení vydávania víz v roku 2007. Po vypuknutí vojny na Ukrajine koncom februára pozastavil Brusel jej platnosť pre ruských podnikateľov, vládnych predstaviteľov a diplomatov.
Rusko varovalo Európsku úniu pred následkami úplného zastavenia platnosti dohody o zjednodušení vydávania víz. Informovala o tom ruská spravodajská agentúra Ria Novosti. „Porušenie, obchádzanie alebo odstúpenie EÚ od dohody s Ruskom o vzájomnom zjednodušení vydávania víz nezostane bez následkov.
Rozhodneme sa, či budú naše odvetné opatrenia symetrické, asymetrické alebo také, aké EÚ neočakáva,“ povedal pre štátnu spravodajskú agentúru námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško. „Ak sa Brusel znovu rozhodne streliť si do vlastnej nohy, je to jeho voľba,“ dodal.
