Čaj sa podľa legiend teší mimoriadnej obľube už približne piate tisícročie. Hoci pôvodnou domovinou čajovníka čínskeho je juhovýchodná Ázia, dnes sa tento vždyzelený ker pestuje v mnohých krajinách. Okrem pôvodnej Číny a Indie sa mu darí najmä na Srí Lanke, Taiwane, v Pakistane, Japonsku, Indonézii či Argentíne.
Horúci nápoj sa spočiatku pripravoval ako liek či tonikum z čerstvo nazbieraných lístkov, postupne sa však vyvinuli rôzne procesy ich sušenia aj spracovania. Práve výrobné postupy sa pričinili o vznik rôznych druhov čaju, a teda i rozmanitú chuť a účinky tohto blahodarného nápoja.
Aj pôvodní obyvatelia afrického či juhoamerického kontinentu si pripravovali podobné povzbudzujúce, upokojujúce či liečivé nápoje z častí tamojších kríkov alebo dokonca stromov. Rooibos, maté či lapacho si postupne nachádzajú svojich priaznivcov po celom svete.
Zelený čaj
Hoci v našich končinách dominuje čierny čaj, tým pôvodným nápojom je v skutočnosti zelený čaj. Pre široké spektrum blahodarných účinkov si vyslúžil prívlastky ako nápoj bohov, čaj mladosti či dokonca čaj večného života. Pozitívne účinky na naše zdravie má vďaka špecifickému spracovaniu lístkov čajovníka. Proces sa začína ihneď po zbere. Neprechádzajú však oxidáciou, len sa sušia alebo naparujú a ich spracovanie trvá jeden až dva dni. Zachovajú si tak sviežu chuť a zdraviu prospešné látky.
Čierny čaj
Čierny čaj patrí najobľúbenejším čajom nielen v Európe, ale v celom západnom svete. Najmä v Anglicku sa stal neodmysliteľnou súčasťou spoločenských rituálov. Od zeleného sa neodlišuje tým, že by pochádzal z inej rastliny. Zmenu jeho farby, arómy aj účinkov spôsobuje iný postup spracovania lístkov čajovníka. Najprv sa mechanicky narušia a potom prechádzajú stopercentnou oxidáciou, čo takmer hraničí s ich spálením. Pripomeňme, že je to biologická reakcia, pri ktorej nastáva oxidácia bunkovej šťavy čajových lístkov. Nápoj vďaka tomu získa úplne inú chuť ako zelený čaj: zvyčajne jemne zemitú, medovú či dokonca karamelovú.
Biely čaj
Tento druh čaju bol kedysi naozajstnou raritou a dovoliť si ho mohli len tí najbohatší a najvplyvnejší, a tak sa označoval prívlastkom cisársky. Ide o nerozvinuté púčiky lístkov, ktoré sa zbierajú len veľmi krátko, pretože keď príde obdobie dažďov, hneď sa rozvinú. Sú pokryté bielymi chĺpkami, z čoho je aj odvodený názov čaju. Lístky sa nerolujú, hneď sa nechajú zvädnúť a ich pretriasaním sa dosiahne slabá oxidácia, ktorá sa urýchlene pozastaví parením alebo sušením na slnku bez prudkého zahrievania.
Žltý čaj
Vyrába sa z lístkov vysokej kvality dopestovaných výlučne v Číne. Keďže bol veľmi dlho určený len pre cisársky dvor a najvyššiu vrstvu spoločnosti, považuje sa za cisársky čaj. Označoval sa tak aj ten najvyberanejší čaj, ktorý sa cisárovi zvyčajne daroval ako daň. Spôsob jeho výroby dlho zostával pred cudzincami utajený a za prezradenie bol veľmi prísny trest. Čajové lístky prechádzajú len veľmi slabou oxidáciou. Nesušia sa rýchlo ako pri zelenom čaji, ale pomaly v hrubých vrstvách a pomerne dlhý čas. Pri sušení sú okrem toho prikryté ľanovou látkou. Mimochodom, žltá farba je v Číne tradične považovaná za cisársku.
Pu-erh
Týmto názvom sa kedysi označovali všetky lisované čaje, či už boli čierne alebo zelené. Dnes sa tak označujú čaje čiastočne oxidované pomocou baktérií a plesní prirodzene sa vyskytujúcich na listoch. Názov je odvodený od mestečka Pu-erh v juhočínskej provincii Yunnan, kde sa vyrába. Tieto čaje majú podobu sušených listov, rôznych hniezd či tehličiek. Pu-erh sa delí na zelený a čierny, prípadne surový a varený. Zelený čaj sa krátko naparí, stlačí do požadovaného tvaru a nechá sa starnúť na dobre vetranom mieste. Čierny je sušený väčšinou na slnku, zozbieraný na hromadu a zakrytý plachtou. Keď začne prebiehať oxidácia, nechá sa 50 dní odležať. Po odkrytí sa usuší, roztriedi a vytvorí sa z neho požadovaný tvar.
Oolong
Názov pochádza z čínskeho slova Wu lung, čo znamená čierny drak. Niekedy sa zvykne označovať aj ako modrozelený alebo polozelený čaj. Zbierajú sa dva vyzreté listy spolu s púčikom a nechajú sa zvädnúť na bambusových plátoch. Okraje listov sa narušujú v rotujúcich bambusových alebo kovových valcoch, kde sa čajové lístky otĺkajú o steny a tým sa naruší ich bunková štruktúra. Rolovanie sa pri niektorých sortách robí stále ručne, inokedy sa čajové lístky natlačia do špeciálnych plátenných vriec, ktoré sa potom stláčajú pomocou lisu, čím sa tvarujú do nepravidelných guľôčok. Oxidácia prebieha iba na narušenom okraji listov a nikdy neprebehne celá. Nálev má zlato-oranžovú farbu, jemnú vôňu a delikátnu sladkastú až medovú chuť.
Rooibos
Tento nápoj pochádza z juhoafrickej rastliny Aspalatus Linearis, pričom sa z nej vyrába nefermentovaný zelený aj fermentovaný červený čaj. Kríku sa orezávajú konáriky vo výške približne 30 centimetrov nad zemou. Potom sa nechajú jeden deň na kôpkach, kým v nich nezostane 10 percent pôvodnej vlhkosti. Práve to dodáva čaju jeho arómu. Nakoniec sa pasterizuje a suší. Lístky pripomínajú ihličie a čajová zmes sa zvyčajne dopĺňa rôznymi aromatickými rastlinami. Tento čaj sa pripravuje rovnako ako čierny, jeho farba je červenohnedá a chuť sladkastá. V krajine pôvodu sa pije s mliekom a cukrom.
Honeybush
Medový ker pochádza taktiež z Afriky a je veľmi podobný rooibosu. Vyhovuje mu vlhká klíma a rastie len divoko v horských oblastiach – všetky pokusy pestovať ho na plantážach sa skončili neúspešne. Výlučne ručný zber prebieha tradične v období, keď ker kvitne. Rastliny sú vzhľadom na vysokohorské prostredie dostupné len peším zberačom. Tí sekajú ker tesne nad zemou, naložia ho do veľkých košov, ktoré spúšťajú z vrcholu hory pomocou dômyselných kladkových systémov. Celý ker sa nareže na malé kúsky. Tie sa potom namáčajú, približne deň oxidujú a sušia sa v peci. Pritom sa mení farba zo zelenej na tmavohnedú a rozvíja sa aj jeho medová vôňa. Nakoniec sa honeybush jeden až dva dni suší na slnku.
Maté
Maté pochádza z Južnej Ameriky a vzniká zaliatím listov cezmíny paraguajskej. Na čaj sú vhodné mladé lístky zo stromu. Najprv sa aj s vetvičkami rozložia na zem. Okolo sa zapáli oheň, ktorým sa lístky prvotne upražia. Potom sa vetvičky sušia, hádžu sa do jám v zemi a nahrubo rozdrvia. Ďalej sa drvia, odstraňujú vetvičky, sušia až nakoniec po niekoľkonásobnom drvení a preosievaní miešaním vznikne zelené maté. Ak sa ešte praží, vzniká maté pražené. Pije sa tradičnou bombilou (kovová slamka so sitkom) z kalabasy (nádoba s užším hrdlom). Chuť maté patrí k tým zemitejším.
Lapacho
Pripravuje sa z kôry stromu lapacho. Legendárny strom Inkov rastie prevažne v Andách a dožíva sa úctyhodných 700 rokov. Na prípravu nápoja sa využíva len vnútorná kôra. Najskôr sa opatrne odstráni vonkajšia, mimoriadne tvrdá časť, a keď je vnútro obnažené, kôru možno olúpať a nastrúhať. Na účinnejší nápoj si však treba počkať – strom začne produkovať kôru s obsahom koncentrovaných látok až po takmer polstoročí. Zaujímavé je, že zber kôry stromy nepoškodzuje, keďže zoškrabaná časť im onedlho dorastá.
