Úvod Z DOMOVA Čaputová môže vetovať 13. dôchodok a prídavky na deti aj z dôvodu...

Čaputová môže vetovať 13. dôchodok a prídavky na deti aj z dôvodu osobného nesúhlasu

Zuzana Čaputová. (Reprofoto: archív)

Prezidentka Zuzana Čaputová môže aj pred voľbami využiť celú 15-dňovú lehotu na vetovanie zákonov Národnej rady SR. Podľa Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave by bol takýto postup hlavy štátu v súlade s ústavou.

Vláda SR predložila do parlamentu návrh na zavedenie 13. dôchodku, dvojnásobné zvýšenie prídavku na dieťa, ale aj zrušenie diaľničných známok. Poslanci tiež budú rokovať o Istanbulskom dohovore. Ak by hlava štátu využila 15-dňovú lehotu a nevrátila by či nepodpísala zákony ihneď po ich prípadnom schválení, parlament by sa nimi mohol zaoberať až po parlamentných voľbách, ktoré budú o 12 dní.

„Je to plne v súlade s ústavou a princípom deľby moci, pretože parlament samozrejme vie o tomto ústavnom práve prezidenta a príslušnú legislatívu mohol schváliť počas VII. volebného obdobia kedykoľvek, nielen na jeho samom závere,“ vyjadril sa Bujňák.

Podľa neho prezidentka môže vrátiť zákon v momente, ak má k nemu pripomienky, pričom nemusia súvisieť iba s jeho obsahom. V minulosti prezidenti vetovali zákony aj z dôvodu osobného nesúhlasu. Ako príklad Bujňák uviedol, keď v júni 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič neodobril zníženie trestnej sadzby zo štyroch na tri roky v prípade drogovej trestnej činnosti, čo umožňovalo súdu uložiť aj podmienečný trest.

Ústavný právnik vysvetlil, že parlament v rôznych volebných obdobiach opakovane schvaľoval návrhy zákonov bezprostredne pred voľbami. Zdôraznil ale, že takéto návrhy nemali tak „zásadne negatívny rozpočtový dopad“ ako v tomto prípade a odlišovali sa od aktuálne predložených návrhov v dôležitom bode.

„Kľúčové časti viacerých predložených návrhov totiž majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Ak sa ale schvaľuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní v súlade so zákonom, očakáva sa, že zmeny nadobudnú účinnosť okamžite, teda dňom vyhlásenia,“ dodáva Bujňák.

Ak majú kľúčové časti viacerých predložených zákonov nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021, mali byť podľa neho predložené do štandardného legislatívneho procesu, ktorého súčasťou by tiež bolo medzirezortné pripomienkové konanie.

Ústava hovorí, že prezident môže vrátiť zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona do prezidentskej kancelárie. „Keby tak pani prezidentka urobila a zákony by vrátila po 29. februári 2020, parlamentu v novom zložení by museli byť predložené v podobe nových návrhov,“ vysvetlil ústavný právnik.

V prípade, že by prezidentka mala názor, že prišlo k zásadnému porušeniu pravidiel týkajúcich sa legislatívneho procesu, zákony by do NR SR vrátila skôr a ten by jej veto prelomil pred 29. februárom 2020, hlava štátu by sa ešte mohla obrátiť na Ústavný súd SR s návrhom na vyslovenie protiústavnosti zákonov, tvrdí Bujňák.