Azda tou najväčšou a zároveň najiracionálnejšou módnou vlnou v období socializmu bolo zbieranie céčok. Zasiahlo predovšetkým deti, nikto však netuší, ako sa k nim vlastne dostali. Plastové výlisky v tvare písmena C pôvodne vznikli ako doplnok na závesy do dverí a okien.
Okolo roku 1983 si žiaci začali merať retiazky a náramky z farebných plastových céčok. Odvtedy sa rozmohlo doslova davové šialenstvo. Céčka sa zbierali všade a musel ich mať každý. Fungovali aj ako platidlo, takže sa dali vymieňať za nedostatkový tovar. Mohli ste za ne získať prakticky čokoľvek v detskom svete: napríklad žuvačky s káčerom Donaldom či akékoľvek sladkosti z Tuzexu.
Dali sa aj vyhrať v rôznych hrách. Obľúbená bola napríklad čiara. Pravidlá boli jednoduché: na zem sa kriedou nakreslila čiara a céčka sa hádzali čo najbližšie k nej. Kto bol najbližšie, bral všetko.
Michal David – Céčka, sbírá céčka:
Pôvodný sortiment rozšírili výrobné družstvá postupne na áčka, háčka, eská či paragrafy. Čoraz širší bol aj výber farieb a okrem perleťových či priehľadných sa objavili napríklad v tme svetielkujúce fosforové céčka.
Zberateľská horúčka, ktoré pravdepodobne neprerástlo hranice vtedajšieho Československa, zachvátilo celú jednu generáciu. Móda vlna však pomerne rýchlo opadla a už nikdy sa v plnej sile nevrátila. I keď sa deti hrali s céčkami aj v 90. rokoch, nepanovalo už okolo nich také šialenstvo.
