Keď reťazce ako Billa a Tesco pod nátlakom tretieho sektora vyradili z predaja časopis Zem&Vek, argumentovali tvrdením, že nejde o politické, ale o výlučne obchodné rozhodnutie. Kaufland a Terno takýto postup naopak odmietli a označili ho za cenzúru.
Podľa článku 26 Ústavy Slovenskej republiky je sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje.
Od 4. decembra 2018 je však všetko inak a cenzúra sa stáva nátlakovým politickým nástrojom proti ústavným právam občanov. Tlačová agentúra SITA priniesla informáciu, že knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), kde patria Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Záhorská knižnica v Senici, Žitnoostrovská knižnica v Dunajskej Strede a Galantská knižnica v Galante, už nenakupujú a čitateľom neponúkajú časopis Zem&Vek.
„Rozhodli sme o zrušení predplatného konšpiračného a propagandistického časopisu Zem&Vek v knižniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja,“ informoval agentúru predseda samosprávneho kraja Jozef Viskupič pri hodnotení prvého roka vo funkcii.
Keď Trnavská Knižnica Juraja Fándlyho pred tromi rokmi pripravila besedu s tvorcami periodika Zem&Vek, po negatívnej medializácii zo strany mainstreamu ju „z technických príčin“ zrušila. Ešte predtým zorganizovala autogramiádu s šéfredaktorom časopisu Tiborom Rostásom pri príležitosti prezentácie jeho knihy, napísala SITA.
“Takýto štýl pripomína skôr praktiky mafie alebo úderky komunistov z 50-tych rokov, ako ‘slušných’ ľudí,” komentuje rozhodnutie TTSK autor článku na online verzii časopisu Zem&Vek. Ako ďalej uvádza, Zem&Vek je riadne zaregistrovaným periodikom na Ministerstve kultúry SR a má plné právo podieľať sa na názorovej pluralite.
„Aj v knižniciach, kde si ho majú možnosť prečítať alebo zapožičať najmä občania, ktorých príjmy im nedovoľujú zakúpiť si ho v stánku alebo predplatiť. Dokedy sa budeme ako občania Slovenskej republiky prizerať porušovaniu našich základných ľudských práv?“ – kladie si v závere otázku autor článku.
