Pred pár dňami bol v USA černochom popravený belošský chlapec. Stalo sa tak pred očami jeho dvoch maloletých sestier za to, že vbehol bicyklom na trávnik. Médiá dlho mlčali a masové protesty sa nekonajú.
Mimoriadne odporná vražda sa udiala v 50-tisícovom meste Wilson v Severnej Karolíne. 25-ročný černoch Darius Sessoms v ňom strelou do hlavy zavraždil iba päťročného belošského chlapca a svojho suseda Cannona Hinnanta.
Podľa členov chlapcovej rodiny mohlo byť príčinou vraždy to, že dieťa zašlo bicyklom na Sessomov trávnik. Cannonov otec sa vyjadril, že s vrahom jeho syna, ktorý sa už nachádza v rukách polície, susedili osem rokov a nijaký problém medzi sebou nemali.
Chlapcova matka Bonny Waddellová novinám Wilson Times povedala, že to, čo sa stalo, je „devastujúce“ a nikto by nikdy nemal pochovávať vlastné dieťa. Cannon mal čoskoro nastúpiť do škôlky a nedávno sa tiež naučil napísať vlastné meno.
O tejto vražde sa v USA dlhší čas mlčalo. Vo veľkom ju zmedializoval napríklad britský bulvár Daily Mail a množstvo lokálnych televíznych staníc za Veľkou mlákou s relatívne zanedbateľným mediálnym vplyvom.
Ak o nepochopiteľnej vražde celonárodné mienkotvorné a „seriózne“ médiá vôbec napísali, udialo sa tak zhruba päť dní po incidente, ako napríklad v článkoch televízie CNN a novín USA Today. A to tiež zrejme len s veľkou nechuťou a pod nátlakom verejných iniciatív, ktoré sa medzičasom rozbehli.
Ide napríklad o kampaň, ktorá sa pod hashtagom #SayHisName (povedzte jeho meno) rozbehla na sociálnej sieti alebo o finančnú zbierku na podporu pozostalých na známom portáli GoFundMe, v rámci ktorej sa vyzbieralo už takmer 300-tisíc amerických dolárov.
V uliciach však nevidieť masové davy aktivistov, ktoré si nárokujú obrovskú spoločenskú transformáciu a na povel rozhorčené nadnárodné spoločnosti či premotivovaných politikov, ako im v tom sekundujú.
Ak do úvahy neberieme preukázané a niekoľkokrát vyvrátené lži o systematickom útlaku černošskej populácie v USA, táto vražda má mnoho spoločného s vraždou Afroameričana Georgea Floyda. Predovšetkým medzirasovosť a bezbrannosť obete.
Kým v prípade Floyda násilne postupoval policajt, teda verejný činiteľ, bezbranného chlapca Cannona napadla súkromná osoba. To je rozdiel, ale prípady sú rovnaké v tom, že zatiaľ ani v jednom z nich nebol preukázaný rasový motív konania, ktorý by mal viesť k osobitnému zaujatiu postoja.
Z jednej ľudskej tragédie sa však už celé mesiace vytĺka politický kapitál a druhá má dnes, zdá sa, iba hodnotu zápisu v policajných štatistikách. Nie dvojaký meter, ale aj dvojaký kilometer je na toto slabý pojem.
