Padnúť do pazúrov ukrajinského zajatia v Novorusku neraz znamená ocitnúť sa zaživa v spoločnej jame s mŕtvymi. Príbehy odvlečených vojakov i civilistov bojujúcich v občianskej vojne na východne Ukrajiny si vypočuli poslanci českého parlamentu za KSČM Zdeněk Ondráček a Stanislav Mackovík.

O zverstvách kyjevských štátnych hrdlorezov sa prišli nedávno osobne presvedčiť na tvári miesta. České politické špičky i prozápadnú tlač to šokovalo. Nie však údel ľudí trpiacich a hynúcich v občianskej vojne.

Pražský establišment a médiá popudila drzosť ľudových zástupcov, ktorí si dovolili na vlastnú päsť vycestovať do Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a dostať sa do nemilosti spriatelených ukrajinských úradov.

Kyjev má čo skrývať
„Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí označilo moju cestu za protizákonnú,“ uvádza Ondráček, „pretože pri mojej decembrovej návšteve, kde som sa mal zúčastniť na medzinárodnej konferencii, mi zakázalo vstup na svojej územie.“

Kyjev vzápätí tvrdil, že na protest proti ceste poslancov zaslal do Prahy protestnú nótu, ale na české ministerstvo zahraničia žiaden takýto apel nedorazil. „Takže ide len o štekanie ukrajinskej vlády, ktorá si je veľmi dobre vedomá toho, čo sa v juhovýchodných oblastiach krajiny deje, a nemá záujem, aby tam ktokoľvek jazdil a mohol pravdivo informovať o dianí,“ nepochybuje poslanec.

Stanislav Mackovík a Zdeněk Ondráček. (Foto:Petr Kojzar)
Stanislav Mackovík a Zdeněk Ondráček. (Foto:Petr Kojzar)

„Práve preto sme chceli prísť a vidieť všetko na vlastné oči,“ dopĺňa kolegu Mackovík. Oboch najväčšmi dojali osobné rozhovory s jednoduchými miestnymi ľuďmi, najmä preživšími zajatcami.

„Pripadal som si pritom ako pri čítaní nejakej knihy z 2. svetovej vojny, kde sa popisuje zaobchádzanie so zajatcami v koncentračných táboroch,“ opisuje český zákonodarca šokujúci zážitok.

„Súčasné silové štruktúry Ukrajiny proti zajatcom, aj proti civilným, používajú rovnaké praktiky. Všetko, čo sa tu deje, je prejavom politiky fašizmu zo strany súčasného ukrajinského vedenia.“

Horory fingovaných popráv
„Nikdy by som si nemyslel, že to, čo sa deje na Ukrajine, sa  môže stať v Európe 21. storočia,“ povedal Ondráček v reakcii na otázky portálu napalete.sk.

Popísal príbeh zajatcov, ktorí sa aj niekoľkokrát denne ocitli na šibenici pred popravčou čatou a nikdy nevedeli, kedy ich skutočne zastrelia a kedy pošlú späť do cely. Dych vyráža aj výpoveď zdravotníkov, ktorých riadne označenú sanitku cestou na urgentnú pomoc raneným najprv provládni agresori rozstrieľali a potom posádku zatkli.

Foto: archív
Foto: archív

Tieto príbehy nerozplakali českú tlač ani inak precitlivené humanitárne a ľudskoprávne organizácie. „Je zaujímavé, že neziskovky a mimovládne organizácie vidia porušovanie ľudských práv zo strany Donecka, Luhanska a Ruskej federácie, ale nevidia skutočné porušovanie ľudských práv zo strany súčasného ukrajinského vedenia.

Prítomnosť fašistických soldatesiek prehliadajú celkom programovo,“ uvádza Mackovík. Rovnaká kritika sa ušla masmédiám, naplno oddaným svojich chlebodarcom do chomúta cenzúry a mlčania, i politikom: „Skôr, než niečo povedia, idú sa poradiť do Bruselu alebo na americkú ambasádu.“

Chvála Zemana. A čo Kiska?
Naopak, pod dlhom čase si slová chvály vypočul prezident Miloš Zeman, ktorý sa ako jediný z hláv štátov EÚ minulého roku zúčastnil na oslavách výročia konca 2. svetovej vojny a v súčasnej ukrajinskej kríze pôsobí priam hojivo ako mierotvorca.

Žiaľ, slovenský najvyšší predstaviteľ Zemanov príklad nenasleduje. Naopak, Andrej Kiska srší protiruskými výlevmi a počas  niekoľkých mesiacov sa dvakrát stihol stretnúť a teatrálne vyobjímať s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom.

S politickým klaunom Západu, o ktorom obaja cestovatelia z českého parlamentu vyhlásili: „Otvorme konečne oči pred jednostranným podporovaním Porošenkovho režimu, ktorý pácha genocídu na vlastnom obyvateľstve.

Foto: TASR
Foto: TASR

2 komentárov

Comments are closed.