Sankcie európskych štátov paradoxne prispeli k rozvoju hospodárstva v Rusku, prospievajú aj českému biznisu v krajine, povedal Daniel Růžička, manažér českej firmy Mikenopa, ktorá v Rusku poskytuje moderné technológie a súvisiace služby v hoteloch a obchodných centrách.
V rozhovore pre iDnes.cz Růžička uviedol, že sankcie Európskej únie Rusku paradoxne pomohli tým, že sa krajina začala zameriavať na vlastnú výrobu a začala tiež znižovať svoju závislosť od dovozu. Aj keď podľa neho ruská ekonomika cíti následky sankcií, pokračuje v rozvoji svojej nezávislosti.
“Po rozpade ZSSR prišlo k privatizáciám a k úpadku miestnej produkcie a najjednoduchším podnikaním bolo niečo lacno nakúpiť a draho predať. V tom by Rusko pokračovalo ďalej, nebyť embarga…
Dnes je čím ďalej tým viac sebestačné, čo sa týka potravín – štát podporuje poľnohospodárstvo,” povedal. Podľa Ružičku ekonomická politika Ruskej federácie a záujem o zachovanie trhu donútil rad spoločností lokalizovať svoju výrobu v krajine napriek tomu, že to vyžadovalo veľké počiatočné investície.
Pokračovanie v sankčnom nátlaku na Rusko Růžička nepovažuje za politiku, ktorá je v záujme štátov EÚ, vrátane Českej republiky. Podľa neho je krajina týmto spôsobom tlačená “do náručia konkurencie”, teda Číny alebo Turecka.
Ružička hneď na začiatku rozhovoru tiež upozorňuje, že západoeurópske krajiny napriek sankciám nepoľavujú v obchode s ruskými partnermi, pretože “nespájajú toľko politiku s biznisom. Česko sa snaží dôsledne dodržiavať sankcie a drží si politický odstup od Ruska, ale veľkí európski hráči toto neriešia,” povedal.
Čo by českým podnikom v Rusku pomohlo? Ružička sa domnieva, že po nežnej revolúcii ČR presadzovala orientáciu na Západ a demonštratívne opustila svoje pozície v krajinách bývalého ZSSR vrátane Ruska. Vzniknutý priestor čoskoro zaplnili západné krajiny. Podľa manažéra by v nadviazaní obchodných vzťahov pomohli českým podnikateľom v Rusku návštevy na úrovni ministrov.
“Lenže ísť na podnikateľskú cestu do Ruska je ministrami vnímané kvôli médiám skôr ako postih a nepopulárne PR,” dodáva Růžička. Podľa neho by české úrady mali venovať svoju pozornosť tomu, ako svojich podnikateľov podporujú trebárs Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko či Taliansko.
Obchodné komory týchto krajín slúžia ako kontaktné miesta a majú centralizovaný zber informácií. Naproti tomu Česko je zastúpené radom inštitúcií a agentúr ako Czechtrade, Czechinvest, Czechtourism, Hospodárska komora ČR a rôznymi regionálnymi komorami.
“Nie sme tak veľká krajina, aby sme si mohli dovoliť množstvo agentúr a komôr, kde každá funguje inak, spadá pod iné ministerstvo, nedochádza medzi nimi k výmene informácií. Prístup by sa mali zjednotiť, zjednodušiť,“ povedal svoj názor Růžička.
Na konci júna EÚ oficiálne predĺžila ekonomické sankcie proti Rusku. Platnosť končí 31. januára 2020. Vedenie EÚ podporilo toto rozhodnutie jednohlasne a Európska rada ho vydala v písomnej forme. Protiopatrenia sa týkajú finančnej, energetickej a obrannej oblasti ruského hospodárstva, a zároveň produkcie dvojakého využitia.
Vzťahy Ruska so západnými štátmi sa zhoršili pre situáciu na Ukrajine a okolo Krymu, ktorý sa znovu pripojil k Rusku po referende na polostrove. Západ vtedy obvinil Rusko zo zásahu do vnútorných záležitostí a zaviedol proti nemu sankcie.
Moskva podnikla odvetné opatrenia, začala nahrádzanie importu a neraz vyhlásila, že je kontraproduktívne hovoriť s ňou jazykom sankcií. Rusko tiež neraz vyhlásilo, že nie je stranou konfliktu na Ukrajine a subjektom minských dohôd o urovnanie situácie. V poslednej dobe znejú v krajinách EÚ stále hlasnejšie názory ohľadom nutnosti zrušenia protiruských sankcií.
