Úvod Politika Chmelár: Preteky vo vyháňaní diplomatov sú vyvolávaním ducha vojny

Chmelár: Preteky vo vyháňaní diplomatov sú vyvolávaním ducha vojny

Eduard Chmelár. (Foto: archív)

Politológ Eduard Chmelár vo svojom statuse na sociálnej sieti vyslovil znepokojenie nad vyjadreniami a postupom prezidenta Andreja Kisku v súvislosti s reakciou Slovenska na pokus o vraždu dvojitého agenta Skripaľa a jeho dcéry v Anglicku. Chmelár otvorene hovorí o najagresívnejšom stanovisku prezidenta.

Chmelár najskôr uviedol, že slovenská diplomacia si za svoje ojedinelé rozvážne stanovisko v kauze otravy dvojitého agenta Skripaľa zaslúži podporu verejnosti, lebo na ňu bez najmenších pochýb bude vyvíjaný veľký tlak zo strany korporatívnych médií, časti opozície a Prezidentského paláca.

Kiska zrazil podpätky
Ukázalo sa, že má do veľkej miery pravdu, keďže prišla ostrá reakcia Kisku a médií. “Na naše ministerstvo zahraničných vecí sa spustila hotová smršť, ale najtvrdší útok prišiel zo strany Andreja Kisku, ktorý predniesol dosiaľ najagresívnejšie stanovisko, aké som od slovenskej hlavy štátu počul.

Napriek tomu, že naša strana si predvolala ruského veľvyslanca, napriek tomu, že ambasádor sa za spájanie Slovenska s novičokom ospravedlnil, prezidentovi to nestačí, chce zvolať Bezpečnostnú radu SR, žiada vyhostenie ruských diplomatov a žiada našu diplomaciu o vysvetlenie, prečo sme nepostupovali rovnako ako naši partneri v EÚ…”

Politológ sa vzápätí pýta, na základe čoho chce prezident zvolať Bezpečnostnú radu štátu.

Foto: archív

“Má vari nejaké informácie, že bezpečnosť na našom území je v dôsledku udalostí v Anglicku ohrozená? To hádam nie. Lebo ak ju zvoláva preto, lebo ministerstvo zahraničných vecí nerieši situáciu podľa jeho predstáv, je to podobné zneužitie právomocí ako nedávne zvolanie tohto orgánu pre dlažobné kocky pred Úradom vlády. Je nezodpovedné, ak sa Bezpečnostná rada Slovenskej republiky zneužíva na vnútropolitický boj,” uviedol.

Znepokojuje je ho tiež motivácia Andreja Kisku. “Celé sa to totiž (nie po prvý raz) podľa mojich informácií odohralo tak, že na jeho dvere najprv zaklopal nemenovaný veľvyslanec západnej mocnosti a vzápätí slovenský prezident zrazil podpätky a išiel robiť poriadky so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Takto sa však nespráva suverénna hlava štátu, ale vazal k miestodržiteľovi impéria počas okupácie. Tá miera servilnosti je skrátka neslýchaná.”

Chmelár pokračuje: “Tretia vec, ktorá ma zarazila, je spôsob argumentácie pána prezidenta. Andrej Kiska zdôvodňuje svoje zahraničnopolitické postoje veľmi podobne ako proamerickí trollovia z internetových diskusií: musíme plniť svoje záväzky, musíme byť solidárni so svojimi spojencami, musíme postupovať rovnako ako naši partneri v EÚ, patríme na Západ…

Ak tieto floskuly aplikujete na akúkoľvek situáciu, neposudzujete každý jeden prípad osobitne a nekladiete si nijaké otázky, nejde o nič iné ako o kvintesenciu propagandy, rezignáciu na akékoľvek zvyšky kritického myslenia.

Reprodukcia: archív

Tlmočník záujmov iného štátu
Ak totiž prezident požaduje, aby sme sa správali ako naši európski spojenci, treba sa ho najprv spýtať, ktorí: ako Španielsko, Taliansko, Grécko, Švédsko či Fínsko, ktoré pred akýmikoľvek krokmi najprv požadujú správu Organizácie pre zákaz chemických zbraní? Alebo ako Rakúsko, ktoré odmietlo vyhostiť ruských diplomatov dokonca aj v prípade, keby sa potvrdilo, že atentát má na svedomí Moskva?”

Chmelár ďalej napísal, že argument, že za vyhostenie ruských diplomatov je väčšina krajín EÚ, je pre triezve posúdenie podstaty veci a dôvodov takéhoto správania rovnako irelevantné ako argument, že väčšina európskych štátov uznala nezávislosť Kosova (čo chcel pôvodne presadiť aj terajší slovenský prezident). Podľa neho neexistuje nič také ako jednotné stanovisko Západu, takže sa treba spýtať, prečo sa Andrej Kiska nespráva ako hlava nášho štátu, ale ako tlmočník záujmov iného štátu.

“Z toho, že patríme na Západ a že sme spojencami nijako nevyplýva, že by sme mali automaticky prijať všetko, čo od nás požadujú,“ upozorňuje Chmelár.

„Jednak je trochu čudné, že solidaritu od nás požaduje Veľká Británia, ktorá zrádza a opúšťa Európsku úniu pre nenávisť k pracujúcim zo strednej Európy. Ale predovšetkým: partnerstvo predpokladá rovnoprávnosť a úprimnosť. Ak sa Veľká Británia cíti ohrozená, ako spojenci by sme sa jej najprv mali spýtať, ako jej môžeme pomôcť,” myslí si.

Podľa neho s Britmi môžeme spolupracovať na úrovni spravodajských služieb, môžeme im poskytnúť svojich chemických expertov, môžeme im pomôcť na viacerých úrovniach. “To je solidarita – ale nemôžu od nás žiadať, aby sme si účelovo pokazili vzťahy s nejakým štátom bez akéhokoľvek dôkazu proti nemu. To je emocionálne vydieranie typu ‘ak ma máš rád, už sa s ním nerozprávaj’”, vyjadril svoj názor politológ.

Foto: archív

Politici majú stáť v službách mieru
“Všetkým tu praskajú nervy. Aj ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov sa vyjadril nezvyčajne tvrdo, keď vyhlásil, že toto všetko je výsledok kolosálneho tlaku Spojených štátov a Moskva nebude tolerovať takéto ‘chrapúnstvo’. Apelujem preto na chladnú hlavu a triezve uvažovanie. Toto nie sú normálne reakcie. Preteky vo vyháňaní diplomatov sú vyvolávaním ducha vojny.

Sekretariát OSN je oprávnene znepokojený, prečo Spojené štáty vyhostili ruských diplomatov aj zo sídla Spojených národov, čo má svetová organizácia s týmto konfliktom spoločné.

Apelujme na našich politikov, aby stáli v službách mieru, aby sa podieľali na uvoľňovaní (nie eskalácii) medzinárodného napätia, aby hľadali cesty, ako upevňovať a prehlbovať priateľstvo medzi národmi, nie rozširovať nenávisť, spory a konflikty. Podporujme ojedinelé hlasy rozumu, ktoré ešte nezabudli, na čo slúži diplomacia.

A predovšetkým – a to budem opakovať často – nedopusťme, aby sa nás v atmosfére podozrievania až paranoje zmocnili pochybnosti o základných až samozrejmých parametroch spravodlivosti. Niekto nám tu chce vtĺcť do hláv absurdné uvažovanie, ktoré som si nazval Putinov sylogizmus: ‘Podozrenie je vina. Bez dôkazov nemožno nikoho obhajovať’… Nie. Toto treba rázne odmietnuť. Obvinenie nemôže byť v právnom štáte vinou a bez dôkazov nemožno niekoho obviniť a už vôbec nie trestať. Dobrí ľudia so zdravým rozumom, držme spolu, ukončil svoje úvahy Eduard Chmelár.”