Úvod Zaujímavé Chronický stres ohrozuje nervový systém

Chronický stres ohrozuje nervový systém

Foto: archív

So stresom v práci sa ľudia vyrovnávajú individuálne. Niektorých paralyzuje, iní vďaka nemu vyťažia maximum. „Stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog, nadobličky produkujú viac adrenalínu a nervový systém je v plnej pohotovosti.

Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, pociťujeme búšenie srdca, hladina cukru v krvi stúpa,“ približuje neurológ Milan Grofik z Univerzitnej nemocnice v Martine. Dlhodobý tlak však môže prerásť do chronického stresu, vyvolávajúceho rôzne civilizačné choroby  a zároveň je kľúčovým faktorom vzniku tetánie.

Na chronický stres môže upozorniť napríklad to, že človek nedokáže vypnúť ani pri príjemných voľnočasových aktivitách. Každý deň prináša so sebou množstvo stresových situácií a závisí len od nás, ako danú situáciu vyhodnotíme – či ako normálnu záťaž, alebo ako veľký stres.

„Ak sú však aj bežné veci okolo nás stresujúce a nedokážeme zrelaxovať telo ani myseľ, žijeme v chronickom strese,“ upozorňuje Grofik. Ten môže viesť k tetánii, ktorú podľa skúseností odborníkov ľudia spoznajú, až keď dostanú tetanický záchvat.

Prejav tetanického syndrómu v podobe záchvatu je odpoveď tela na stres a preťaženie organizmu, ktorý nemá čas na regeneráciu. V stresových situáciách sa menia koncentrácie minerálov v medzibunkovej tekutine a prichádza k dramatickému úbytku najmä magnézia.

Nedostatok magnézia v ľudskom organizme ovplyvňuje funkcie činnosť viacerých orgánov, ale najvýraznejšie sa prejaví vo fungovaní nervového systému, kde má tlmiť jeho dráždivosť.

Narúšajú sa základné funkcie centrálneho nervového systému, čo sa prejaví podráždenosťou, únavou, nespavosťou, depresiou, nevýkonnosťou a bolesťami hlavy. Základom liečby je podávanie magnézia, ktoré sa počas záťaže z buniek nadmerne vyplavuje.

Tetanický syndróm postihuje asi desať percent populácie. Vyskytuje sa najmä u mladších ľudí a tých, ktorí pociťujú zvýšenú mieru stresu. Typickým príznakom je zvýšené svalové napätie, najmä v oblasti tvárového a šijového svalstva.

Záchvat prichádza spravidla ako náhly pocit nevoľnosti a úzkosti. Vzápätí sa objavia pocity tŕpnutia, mravčenia v rukách a nohách, alebo aj v oblasti tváre, najmä pier. Vrcholom záchvatu bývajú kŕče v končatinách, ktoré môžu mať charakter nepríjemného vykrúcania.