Čína by sa mala pripraviť na možné odpojenie od globálneho systému platieb Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunications (SWIFT). Oznámil to podpredseda Výboru pre kontrolu cenných papierov Čínskej ľudovej republiky Fang Sing-chaj. Ďalším cieľom Pekingu je „internacionalizácia jüanu”, čiže nahradenie dolára vlastnou menou v medzinárodných transakciách.
K SWIFT-u je pripojených viac ako 11-tisíc organizácií v 200 krajinách sveta. Len od začiatku tohto roka už týmto systémom prešlo viac ako štyri miliardy platieb. Formálne je SWIFT súkromná spoločnosť, ale keďže sa platby vykonávajú v dolároch, životne závisí od Federálneho rezervného systému USA (FED), a teda na amerických úradoch.
„Musíme sa pripraviť na to, že sa odpojíme od SWIFT-u, a to reálne, nielen psychologicky,” uviedol Fang Sing-chaj s tým, že teraz je Čína zraniteľná z dôvodu potenciálnych sankcií Washingtonu. Bezprostredným dôvodom tejto sťažnosti je zámer USA uvaliť sankcie na čínskych úradníkov, podieľajúcich sa na porušovaní práv moslimov v Číne.
Nedávno tiež republikánski kongresmani predložili 120-stranovú správu s názvom Posilnenie Ameriky a boj proti globálnym hrozbám, v ktorej navrhli asi 130 možných opatrení na obmedzenie vplyvu Ruska, Číny a Iránu. Jedno z nich je požiadavka na SWIFT, aby zastavil spoluprácu s bankami zo spomenutých krajín.
Jestvuje však aj ďalší, oveľa dôležitejší faktor, ktorý môže spomínané rozhodnutie Číny urýchliť – a to obavy z perspektívy dolára. Ako poznamenal Fang Sing-chaj, prudké znehodnocovanie americkej meny je čoraz pravdepodobnejšie, čo by mohlo mať negatívny vplyv aj na Čínu.
Kuo Šu-čching, predseda Čínskej komisie pre reguláciu bankovníctva a poisťovníctva, v správe na bankovom fóre v Šanghaji poznamenal, že “FED, de facto centrálna banka sveta, sa v poslednom čase príliš zaoberala tlačením peňazí”.
Podľa jeho názoru pumpovanie americkej ekonomiky dolárom môže časom vyvolať devalváciu obrovských rozmerov. Aj v samotných USA sa už čoraz častejšie hovorí o konci éry dolára ako hlavnej svetovej rezervnej meny.
„V roku 2021 by sa mohol dolár oslabiť o 35 percent,” varuje bývalý šéf Morgan Stanley Asia Stephen Roach. Doplnil, že to povedie k výraznému zníženiu domácich úspor a k zvýšeniu štátneho dlhu na pozadí rekordných infúzií ničím nezabezpečených peňazí do ekonomiky”.
Od roku 2008 FED skutočne vytlačil asi osem biliónov dolárov a tento rok plánuje pridať ďalších päť. Len ťažko sa tak podarí zabrániť oslabeniu americkej meny. Čínu, ktorá investovala viac ako bilión USD do vládnych dlhopisov USA, by mala devalvácia dolára vážne hospodárske dôsledky.
Preto chce Peking riziko minimalizovať tým, že presadí jüan ako alternatívu. „Ak by naše zahraničné aktíva boli v jüanoch, takéto obavy by nevznikali. Internacionalizácia jüanu nám umožní kompenzovať vonkajší finančný tlak,“ vysvetlil Fang Sing–chaj.
Americkí zákonodarcovia Rusku hrozia odpojením od SWIFT-u od začiatku sankčnej vojny v roku 2014. V reakcii na to vyvinula centrálna banka vlastný systém prenosu finančných správ. K 1. januáru 2020 mal tento systém 391 užívateľov. V roku 2019 poslali účastníci systému asi 12,9 milióna správ.
Predtým sa v Číne objavil China International Payments System (CIPS). A v minulom roku sa na novembrovom samite BRICS Rusko a Čína dohodli na zjednotení platobných systémov pre medzinárodné platby.
Ruský systém prenos finančných správ poskytuje platby v rubľoch a CIPS v jüane. Užívatelia tak nie sú závislí na Spojených štátoch a SWIFT-e. Zároveň nie sú povinní platiť v americkej mene a oslabujú tak jej pozíciu rezervnej meny.
