Voda na Marse môže byť rozšírenejšia a mať mladší pôvod, ako sa pôvodne predpokladalo. Vyplýva to z výsledkov pozorovania tamojších piesočných dún čínskym vedeckým vozidlom Ču-žung.
„Myslíme si, že by to mohlo byť malé množstvo… nie viac ako tenký vodný film na povrchu,“ uviedol spoluautor vedeckej štúdie Siao-kuang Čchin z čínskeho Ústavu geológie a geofyziky.
Štúdium štruktúry a chemického zloženia dún môže poskytnúť pohľad na „možnosť vodnej aktivity“ počas minulého obdobia, napísal čínsky vedecký tím v štúdii publikovanej v časopise Science Advances.
Vozidlo Ču-žung skúmalo duny bohaté na soľ s množstvom prasklín a kôrou s prítomnosťou hydratovaných síranov, oxidu kremičitého a ferrihydritu. Vedci ich vznik pripisujú topeniu snehu alebo ľadu v období pred 400.000 až 1,4 miliónmi rokov. Teraz to je vyschnuté územie.
„Toto je jednoznačne nový objavna Marse,” uviedol planetárny vedec Frederic Schmidt z univerzity v Paríži-Saclay, ktorý na štúdii nespolupracoval. Podľa neho je pozoruhodné, aký vek majú duny. Vedecké vozidlo Ču-žung na povrchu Marsu nezaznamenalo nijakú vodu vo forme námrazy alebo ľadu.
Počítačové simulácie a pozorovania iných kozmických misií však naznačujú, že v určitých ročných obdobiach sa na planéte môžu vytvoriť podmienky vhodné pre prítomnosť vody, povedal Čchin. Hocako málo vody by to bolo, môže to byť dôležité pre identifikáciu obývateľných prostredí, dodala expertka na geológiu Marsu Mary Bourkeová z Trinity College Dublin.
Šesťkolesové výskumné vozidlo Ču-žung váži asi 240 kilogramov a je pomenované po bohovi ohňa v čínskej mytológii. Ako súčasť prieskumnej čínskej misie Tchien-wen-1 pristálo 15. mája 2021 na severe Marsu v Utopia Planitia, rozsiahlej panve s priemerom asi 3.300 km.
Vozidlo počas svojej misie doteraz prešlo približne 2 kilometre a odoslalo na Zem množstvo údajov, než sa preplo do spiaceho režimu. Jeho solárne panely sú teraz pravdepodobne pokryté prachom a preto nemôže opäť fungovať, povedal Čang Žung Čchiao, hlavný dizajnér misie.
